Arménsky parlament v pondelok 3. mája na mimoriadnom zasadnutí nezvolil Nikolu Pašinjana za predsedu vlády. Pašinjan bol jediným kandidátom na tento post, informovala agentúra Interfax. Predseda arménskeho parlamentu Ararat Mirzojan spresnil, že kandidatúru Pašinjana podporil jediný poslanec, traja boli proti a 75 poslancov sa hlasovania zdržalo.
Hlasovanie sa uskutočnilo s cieľom dosiahnuť rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných parlamentných volieb. Arménsky parlament v prípade demisie predsedu vlády nominuje – v súlade s ústavou – do siedmich dní kandidátov na tento post. Ak následne v parlamente nedôjde k zvoleniu nového premiéra, musí sa konať opakovaná voľba. V prípade jej neúspechu, sa parlament zo zákona rozpustí.
Druhé kolo hlasovania o Pašinjanovi ako premiérovi sa v arménskom parlamente sa uskutoční 10. mája. Po rozpustení parlamentu prezident oficiálne stanoví termín predčasných parlamentných volieb. Podľa Interfaxu by sa mali konať 20. júna.
Pod tlakom po prehratej vojne
Ako informovala agentúra TASS, Pašinjan v pondelok varoval, že ak politické strany porušia dohody a nominujú na post predsedu vlády svojich kandidátov, potom ho jeho frakcia Môj krok zvolí za premiéra. Parlamentné opozičné frakcie Osvietené Arménsko a Prosperujúce Arménsko už avizovali, že po Pašinjanovej demisii nebudú nominovať svojich kandidátov na post predsedu vlády.
Pašinjan odstúpil z funkcie predsedu vlády 25. apríla, aby sa mohli konať predčasné voľby, ktorých cieľom bude vyviesť krajinu zo súčasnej politickej krízy. Pašinjan čelil výzvam na rezignáciu, odkedy v novembri podpísal Ruskom sprostredkovanú mierovú dohodu s Azerbajdžanom, ktorá ukončila vojnu oboch krajín o sporný región Náhorný Karabach.
Nemal som inú možnosť, bráni sa Pašinjan
Mierová dohoda z novembra 2020 spečatila porážku Arménska v najnovšom ozbrojenom konflikte o Náhorný Karabach, ktorý si za šesť týždňov vyžiadal okolo 6 000 životov. Po podpísaní dohody vypukli v Arménsku rozsiahle protivládne protesty. Pašinjan, niekdajší novinár, ktorý sa dostal k moci po vedení pokojných protestov v roku 2018, sa napokon v marci dohodol s opozíciou na predčasných voľbách.
Pašinjan trvá na tom, že vo vojne postupoval správne a nemal inú možnosť, ako súhlasiť s dohodou, v rámci ktorej Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu časť územia, inak by utrpelo ešte väčšie straty v bojoch s vojensky lepšie vybaveným nepriateľom. Náhorný Karabach sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, ale od ukončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl etnických Arménov, ktorých podporuje Arménsko. Je medzinárodne neuznaným štátom, pričom okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni.
