Očkovanie mladých ľudí vo veku 16 až 18 rokov vakcínou Pfizer bolo podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) technickým nedopatrením, „ktoré sa ihneď vyriešilo“. Uviedol to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Mladé ročníky by sa mali zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 až po tom, ako vakcínu dostanú staršie vekové kategórie, myslí si šéf envirorezortu. V prípade, keď mladí ľudia dostali krátko po prihlásení sa do čakárne aj termín na očkovanie vakcínou od firmy Pfizer, išlo podľa neho o „nechcený omyl“. „Išlo o niekoľko mladých, ktorí boli zaočkovaní. Za to nikomu zo starých neubudlo zo šancí dať sa zaočkovať. Podľa mňa to je bezvýznamné,“ skonštatoval Budaj.
Podpredseda Národnej rady (NR) SR a podpredseda opozičného Smeru-SD Juraj Blanár túto situáciu zhodnotil ako ďalší zo znakov toho, že „nesystémový prístup pokračuje naďalej“. „Ukázalo sa, že tá čakáreň a celý ten systém nie je dobre nastavený,“ dodal.
Zároveň je to podľa neho dôkazom toho, že na Slovensku naďalej rozhoduje bývalý predseda vlády a súčasný minister financií Igor Matovič (OĽANO). Podnetom k rozhodnutiu rezortu zdravotníctva preplánovať očkovanie mladých totiž bol z pohľadu Smeru-SD status expremiéra, ktorý očkovanie mladých označil za blamáž.
Nákup Sputnika V: Zodpovednosť alebo škandál
Ako ďalšie zlyhanie vlády vidí Blanár aj celú situáciu okolo vakcíny Sputnik V. „Vznikol tu jeden veľký škandál, na základe ktorého padla aj vláda, ktorý garantoval ľuďom nádej, že sa budú môcť dva týždne po dovezení týmito látkami očkovať. A už máme viac ako dva mesiace a ľudia sa nemôžu dať očkovať,“ vyhlásil. Nákup ruskej vakcíny vyhlásil za „jeden veľký netransparentný a nekompetentný obchod“.
Budaj k tejto téme uviedol, že verí, že nedávno zverejnená zmluva je v poriadku. Argumentoval to tým, že „nijaký minister nechce podpísať nevýhodnú zmluvu“. Pri očkovaní Sputnikom V sa podľa neho ešte čaká na výsledky testov v Rusku a na to, „čo nám chcú Rusi povedať“.
O nákupe vakcíny vláda v tom čase rozhodla najmä pre nedostatok iných vakcín v Európe, nemyslí si ale, že išlo o nejaké politické hry. „V tejto situácii, keď vrcholila na Slovensku úmrtnosť, tak vláda naozaj hľadala každé riešenie a bol to prejav zodpovednosti, nie geopolitickej orientácie,“ dodal minister životného prostredia.
Núdzový stav: Nevyhnutnosť alebo obmedzovanie práv
Opodstatnenosť núdzového stavu je podľa Budaja najmä v tom, že umožňuje obmedziť režim na hraniciach. Minister si myslí, že práve chybou v minulosti bol príliš mäkký režim, vďaka čomu sa na Slovensku rozšíril aj britský variant koronavírusu. „Skoro všetky vlny boli akcelerované zavlečením prípadov zo zahraničia,“ dodal.
Ďalšiemu predlžovaniu núdzového stavu by sa dalo predísť prijatím pandemického zákona, ten ale hodnotí ako zložitý. „Predpokladám, že skôr sa skončí pandémia, než bude prijatý pandemický zákon,“ poznamenal s tým, že verí v dobrú pandemickú situáciu, na základe ktorej už ďalšie predlžovanie núdzového stavu nebude potrebné.
„My od začiatku hovoríme, že núdzový stav nie je určený na to, aby riešili pandemickú situáciu, ale aby obmedzovali práva ľudí,“ reagoval Blanár. Dodal, že núdzový stav vôbec nie je potrebný a Smer-SD jeho predĺženie nepodporí. Blanár zároveň vyjadril nespokojnosť s tým, že o predĺžení núdzového stavu sa v parlamente hlasuje s odstupom času, až tesne pred jeho koncom. To aktuálne na základe rozhodnutia vlády vychádza na 28. mája. V prípade, že by parlament nepotvrdil rozhodnutie vlády, núdzový stav by bol s okamžitou platnosťou zrušený. Blanár preto žiada, aby sa hlasovanie v parlamente uskutočnilo čím skôr.
