Juh Moravy zasiahlo vo štvrtok (24. 6.) večer tornádo, zhodujú sa českí aj slovenskí odborníci. V juhomoravských obciach spôsobilo obrovské škody a o život pripravilo najmenej päť osôb.
„Jednoznačne to bolo tornádo. Videli sme niekoľko videí a fotografií, ktoré to jednoznačne potvrdzujú,“ vyjadril sa pre RTVS meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Štefan Dlhoš. Podľa meraní českých meteorológov dosahoval vietor v nárazoch rýchlosť 250 až 300 kilometrov za hodinu, preto spôsobilo tornádo také rozsiahle škody.
Čo je tornádo a ako vzniká?
Meteorológ opísal tornádo ako silno rotujúci vzdušný vír, ktorého os rotácie je vertikálna. Vzniká najčastejšie pod základňou konvektívnych – búrkových a supercelárnych – oblakov. Tornádo sa charakterizuje podľa toho, že sa tento rotujúci búrkový oblak, označovaný aj ako lievik, aspoň na chvíľu dotkne zeme.
Tornádo najčastejšie produkujú supercelárne búrky. „Nestane sa to vždy. Dokonca, tornádo sa vyskytne u menšiny takýchto búrok,“ dodal Dlhoš.
Na vznik tornáda musí byť splnených viacero podmienok, vrátane nestability atmosféry či takzvaného „strihu vetra“ aspoň na úrovni 10 metrov za sekundu. Aj vtedy sa ale dá hovoriť len o tom, že môže vzniknúť tornádo. „Nie, že určite vznikne. To prakticky nikdy nevieme,“ vysvetlil meteorológ.
Českí meteorológovia zisťujú, či tornád nebolo viac
Podľa českých meteorológov je namieste otázka, či bolo tornádo iba jedno, alebo ich bolo viac. Situáciu dokumentuje expertný tím priamo v zasiahnutých obciach, aby sa dozvedeli viac nielen o sile tornáda, ktorá sa určí podľa rozsahu škôd.
„Prevrátené autá sa vyskytujú už v tornádach sily F3, ale podľa dostupných záberov sa zatiaľ nedá vylúčiť ani vyšší stupeň,“ informoval na sociálnej sieti Český hydrometeorologický ústav (ČHMÚ). Fujitova stupnica na klasifikáciu tornád má päť stupňov. Čím je tornádo silnejšie, tým vyšší stupeň dosahuje.
V Česku je zdokumentovaných približne jedno až päť tornád ročne. „Pričom tornádo presahujúce silu F3 v novodobej histórii zaznamenané nebolo,“ uzavrel ústav. Podľa ľudí zo zasiahnutých obcí trvalo tornádo asi desať minút. Toľko stačilo, aby zničilo domy, školy, kostolnú vežu či prevrátilo a pozdvíhalo do vzduchu autá.
Vznik tornáda sa predvídať nedal
To, že príde tornádo, sa podľa meteorológa Dlhoša predvídať nedalo. Odborníci na Slovensku aj v Česku počas štvrtka vydali výstrahy pred vznikom nebezpečných búrok. Tie vznikali na území dolného Rakúska a postupovali smerom na severovýchod.
„Nevedeli sme, kde presne tie búrky zasiahnu, ale vedeli sme, že môžu byť pomerne intenzívne. Že to vyvolá až tornádo, to sme, samozrejme, nevedeli,“ skonštatoval s tým, že tornádo ja v regióne strednej Európy ojedinelý jav. V poslednej dobe ho ale vídať častejšie ako v minulosti.
Ojedinele sa vyskytujú aj na Slovensku, jedno meteorológovia zaznamenali tohto roku v apríli v obci Ploské pri Košiciach. Minulý rok sa jedno vyskytlo v obci Gemerská Ves. „Tornáda sa u nás vyskytujú. Síce veľmi zriedkavo a veľmi málo, ale s frekvenciou jedného až dvoch tornád ročne môžeme na našom území počítať aj naďalej,“ uviedol pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko meteorológ Miroslav Šinger zo SHMÚ.
Silné búrky hrozia aj Slovensku
V piatok (25. 6.) a v sobotu (26. 6.) sa podľa Dlhoša môžu na Slovensku vyskytovať nebezpečné búrky, považuje to ale skôr za ojedinelé. Aktuálne vydal SHMÚ výstrahu druhého stupňa pred búrkami sprevádzanými silným vetrom a krúpami pre Prešovský a Košický kraj na piatok medzi 13.00 h a 18.00 h.
„V noci na zajtra a možno zajtra cez deň bude viac tých búrok na strednom a východnom Slovensku, snáď tie škody nebudú také veľké, ako v Česku,“ dodal Dlhoš.
