Meno generála Ratka Mladiča sa stalo symbolom krutostí spáchaných za vojen v bývalej Juhoslávii. Bývalý dôstojník Juhoslovanskej ľudovej armády (JNA) sa pritom stal jedným z najviac nenávidených veliteľov len náhodou. Skoro celú kariéru totiž slúžil v Macedónsku a až v čase vypuknutia bojov v Chorvátsku ho prevelili na západ krajiny.
Za zločiny spáchané pod jeho velením bol v roku 2017 odsúdený na doživotie, ktoré mu v utorok (8. 6. 2021) potvrdil aj Mechanizmus OSN pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).
Boje v Šibeniku a Zadare
Vtedy ešte plukovník Mladič získal prvé vojnové skúsenosti v Knine, teda meste, ktoré sa neskôr stalo centrom Republiky Srbská Krajina, neuznaného štátu chorvátskych Srbov.
Jednotky pod jeho velením sa v lete a na jeseň 1991 zapojili do bojov tiež v prímorských chorvátskych mestách ako Šibenik alebo Zadar.
Napriek výraznej materiálnej prevahe aj pomoci polovojenských jednotiek zo Srbska sa ale už vtedy veci nevyvíjali úplne podľa predstáv juhoslovanského velenia.
Sám Mladič podľa spomienok pamätníkov utrpel počas bojov pri meste Sinj ľahšie strelné zranenie a odvtedy takmer neodkladal ťažkú nepriestrelnú vestu, ktorá sa stala nevyhnutnou súčasťou jeho imidžu.
V októbri 1991 bol ambiciózny Mladič povýšený na generálmajora, pre širšiu verejnosť ale zostával neznámym. Už od štúdia na vojenskej škole ho však sprevádzala povesť nadaného stratéga. Či bola pravdivá, sa malo ukázať na jar 1992, keď sa stal najvyšším veliteľom bosnianskosrbskej armády.
Mladičove detstvo a mladosť
Mladič sa síce v Bosne a Hercegovine, teda v jednom z jej mnohých chudobných horských krajov, 12. marca 1942 narodil, väčšinu života ale strávil inde.
Jeho otec padol v radoch Titových partizánov tesne pred koncom druhej svetovej vojny a Ratka so sestrou a mladším bratom vychovávala matka.
Vrstovníci spomínali na Ratka Mladiča ako na predčasne vyspelého chlapca, ktorý sa odmala staral o rodinný dobytok.
Na živobytie si krátko zarábal ako sústružník v Sarajeve, potom ale 15-ročný Ratko narazil na inzerát ponúkajúci štúdium na vojenskej priemyslovke v Zemune na predmestí Belehradu. A uniformu nosil ďalších viac ako 35 rokov.
V roku 1961 sa zapísal na vojenskú akadémiu, kde patril medzi najlepších študentov, a o štyri roky neskôr začal v macedónskom Skopje dôstojnícku kariéru. Do začiatku 90-tych rokov vystriedal v Macedónsku niekoľko jednotiek a pomaly postupoval po služobnom rebríčku.
Velenie jednotkám JNA
Začiatkom roku 1991 Mladič krátko pôsobil v dočasne upokojenom Kosove, potom prišlo prevelenie do Chorvátska a v máji 1992 prevzal velenie jednotiek JNA v Bosne a Hercegovine.
Až dovtedy pritom s rodnou republikou nemal veľa spoločného. Aj manželku Bosiljku, s ktorou mal syna Darka a dcéru Anu, spoznal v službe v Macedónsku.
Vývoj bol v tom čase búrlivý, a tak už 12. mája 1992 Mladič stál na čele štábu čerstvo založeného Vojska Republiky srbskej (VRS), ktoré prevzalo výzbroj aj vojakov od JNA.
Dcérina samovražda a masaker v Srebrenici
Niektorí ľudia, ktorí Mladiča bližšie spoznali, pritom tvrdia, že masaker v Srebrenici v júli 1995, kde bolo zavraždených viac ako 8 000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov, nepriamo spôsobila aj samovražda jeho dcéry.
Študentka medicíny Ana si vzala život v marci 1994 otcovou pištoľou, keď sa vraj dozvedela o jeho úlohe v etnických čistkách.
A generálplukovník (povýšený bol v júni 1994) Mladič sa po jej smrti zatvrdil. V roku 1995 ale ním vedená armáda už ani napriek braniu rukojemníkov z radov pozorovateľov a vojakov OSN nestačila vzdorovať medzinárodnému tlaku a chorvátsko – moslimskej ofenzíve.
Spravodlivosti unikal 16 rokov
Žalobca Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) už v júli 1995 Mladiča obvinil z vojnových zločinov, trvalo ale 16 rokov, kým sa objavil pred sudcami v Haagu.
Z čela bosnianskosrbskej armády nedobrovoľne odišiel v novembri 1996 a potom sa po ňom zľakla zem.
Napriek snahe medzinárodného spoločenstva Mladič dokázal najmä vďaka pomoci belehradských vojenských kruhov spravodlivosti dlho unikať.
Starý chorý muž, milovník včiel a medu, len tieň niekdajšieho mocného vojaka, bol zadržaný v máji 2011 na severe Srbska.
Súd v Haagu
Súd začal 16. mája 2012 a konanie sa skončilo záverečnými rečami v decembri 2016. V novembri 2017 haagsky tribunál Mladiča odsúdil na doživotie.
Uznal ho vinným v desiatich z jedenástich bodov obžaloby, vrátane genocídy v súvislosti so srebrenickým masakrom. Išlo o posledný rozsudok, ktorým vyvrcholila práca ICTY. Obhajoba oznámila, že sa proti nemu odvolá.
Vo februári 2018 najprv márne žiadala o zrušenie rozsudku kvôli Mladičovmu zdraviu (podľa jeho advokátov trpí demenciou), odvolanie k MICT, ktorý prevzal agendu ICTY, prišlo v marci 2019.
Konečný verdikt, ktorý Mladiča uznal vinným v desiatich z 11 bodov obžaloby a potvrdil mu doživotný trest väzenia, padol 8. júna.
