Predsedníctvo v Rade Európskej únie od štvrtka (1. 7.) na pol roka preberá Slovinsko, ktoré chce svoje hlavné úsilie venovať ekonomickému oživeniu po pandémii ochorenia COVID-19 a posilneniu odolnosti Únie proti podobným krízam.
Medzi ďalšie slovinské priority patrí rozšírenie európskeho bloku o krajiny západného Balkánu či posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Slovinská vláda, ktorá čelí kritike za nevymenovanie európskych delegovaných prokurátorov či údajnú snahu obmedzovať slobodu médií, sa tiež plánuje zamerať na posilnenie európskych hodnôt.
Európska prokuratúra
Samotná predsednícka krajina si pritom už vypočula kritické hlasy za to, že na rozdiel od väčšiny ostatných doteraz nevymenovala európskych delegovaných prokurátorov pridružených k Úradu európskeho verejného prokurátora (EPPO).
Práve nová európska prokuratúra má od júna na starosti vyšetrovanie prípadných podvodov spojených s rozdeľovaním peňazí z rozpočtu EÚ i bezprecedentného spoločného fondu.
„Preto vidím Slovinsko ako veľké riziko, keďže peniaze tam budú naďalej prúdiť, ale systém riadenia a kontroly fondov EÚ v Slovinsku bude naozaj veľmi zasiahnutý,“ povedala bruselskému webu Politico šéfka EPPO Laura Kövesiová.
Občianske práva
Slovinsko sa pritom počas predsedníctva chce zamerať aj na tému európskych hodnôt, z ktorých porušovania viní Brusel maďarského premiéra Viktora Orbána, ku ktorého hlavným politickým spojencom patrí konzervatívny predseda slovinskej vlády Janez Janša.
On sám už prinútil Komisiu ozvať sa k snahe obmedziť nezávislosť tamojšej štátnej tlačovej agentúry. Nezisková organizácia Európske občianske fórum (ECF) potom Slovinsko nedávno pridala medzi krajiny, v ktorých hrozí oslabenie občianskych práv, čo podľa nej popri obmedzení nezávislosti médií dokazuje snaha obmedziť slobodu zhromažďovania.
„Veríme, že dobré pochopenie ústavných, sociálno-ekonomických, politických, historických a všetkých ďalších podobností a rozdielov medzi členskými štátmi môže prispieť k posilneniu právneho štátu v Únii,“ uviedol slovinský minister zahraničia Anže Logar s tým, že Ľubľana bude usilovať o lepšie porozumenie rôznym systémom v rôznych únijných krajinách.
Smer západný Balkán
Z dlhodobo sporných tém EÚ chce Slovinsko posunúť dopredu hlavne otázku rozšírenia o balkánske krajiny, ktoré v posledných rokoch svojimi požiadavkami zablokovali niektoré únijné štáty, ako napríklad Francúzsko či Bulharsko.
Slovinsko plánuje na jeseň zorganizovať samit so štátmi regiónu a klásť dôraz na pomoc ich ekonomikám na ceste z pandemickej krízy.
Slovensko víta slovinské priority
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nom. SaS) privítal priority slovinského predsedníctva, ktoré sú zamerané na ekonomickú obnovu, zelenú a digitálnu transformáciu a región západného Balkánu.
„Proces rozširovania musí napredovať a v tomto bode vítame zámer slovinského predsedníctva zorganizovať samit EÚ-západný Balkán v októbri 2021,“ uviedol šéf rezortu.
Korčok považuje priority za „politicky aktuálne, tematicky vyvážené a reflektujúce oblasti, ktoré v súčasnosti v Únii najviac rezonujú“.
