Účastníci ustanovujúceho summitu Krymskej platformy prijali v pondelok (23, 8.) v Kyjeve spoločnú deklaráciu, v ktorej potvrdili podporu územnej celistvosti Ukrajiny. Odsúdili tiež okupáciu a militarizáciu Krymu, porušovanie ľudských práv i obmedzovanie slobody plavby v regióne.
Súčasne vyzvali Rusko, aby sa konštruktívne zapojilo do aktivít platformy, plnilo svoje záväzky okupačnej moci voči obyvateľom Krymu, prepustilo protiprávne zadržaných ukrajinských občanov a poskytlo neobmedzený prístup na tento polostrov pre pozorovateľov, informovala agentúra Ukrinform.
Anexiu Krymu neuznávajú
„Účastníci medzinárodnej Krymskej platformy neuznávajú a naďalej odsudzujú dočasnú okupáciu a nelegálnu anexiu Krymu, ktorá je priamou výzvou pre medzinárodnú bezpečnosť so závažnými dôsledkami pre medzinárodný právny poriadok, ktorý chráni územnú celistvosť, jednotu a zvrchovanosť všetkých štátov,“ píše sa vo vyhlásení zverejnenom ukrajinským ministerstvom zahraničných vecí.
Deklarácia vytvára Krymskú platformu ako medzinárodný konzultačný a koordinačný formát s cieľom „pokojne ukončiť dočasnú okupáciu Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopol Ruskou federáciou a plne obnoviť vládu Ukrajiny nad svojím územím v súlade s medzinárodným právom“.
Signatári v dokumente uviedli, že budú posudzovať prípadné ďalšie politické, diplomatické a reštriktívne opatrenia voči Rusku, ak si to jeho konanie bude vyžadovať.
Platforma vznikla z iniciatívy Ukrajiny a jej prezidenta Volodymyra Zelenského. Fungovať má podľa Kyjeva na viacerých úrovniach – hláv štátov a predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí, medziparlamentnej spolupráce či siete expertov.
Moskva svojich zástupcov nevyslala
Na pondelkovom summite sa v Kyjeve zišli vysokí predstavitelia zo 46 krajín a medzinárodných organizácií vrátane Európskej únie, NATO či Rady Európy. Slovensko zastupoval premiér Eduard Heger.
Summit sa konal v čase, keď si Ukrajina pripomína 30. výročie získania nezávislosti.
Rusko zabralo územie Krymského polostrova vo februári 2014 a v nasledujúcom marci ho po spornom referende, ktoré Ukrajina ani Západ neuznali, pričlenilo k svojmu územiu. Moskva nemala na summite svojich zástupcov a Kremeľ ho odsúdil ako „protiruské podujatie“.
