Jean Gabin bol jednou z najväčších francúzskych filmových hviezd 20. storočia. Do dejín kinematografie sa zapísal úlohami vo filmoch Veľká ilúzia, Nábrežie hmiel, Noc je mojím kráľovstvom, Bedári či Svätý rok.
Pseudonym po otcovi
Rodným menom Jean-Alexis Moncorgé sa narodil 17.5.1904 v Paríži ako siedme a posledné dieťa do rodiny operných a muzikálových spevákov. Po otcovi zdedil komediálny talent a prevzal umelecký pseudonym. Najskôr pracoval ako betonár, robotník v zlievarni a v autodielni. „Herectvo nie je zamestnaním pre muža, ale ľahko sa ním dajú zarobiť peniaze, preto som sa stal hercom,“ povedal.
Postupne začal vystupovať v parížskych divadlách ako štatista a neskôr aj spevák a tanečník. Rozhodujúci úspech ho však nečakal na divadelných doskách, ale vo filme, kde debutoval v roku 1930 (Každý má svoju šancu, Mefisto).
Koncom 30. rokov 20. storočia patril k najpopulárnejším francúzskym hercom. Kritici ho uznávali najmä preto, že navonok pôsobil hrubo a drsne, no vo vnútri bol jemný. Stvárniť vedel tulákov bez domova, dedinčanov i neúprosných gangstrov, ale rovnako presvedčivo aj aristokratov či intelektuálov.
Ponuky z Hollywoodu
Vojnová dráma Pevnosť zatratených z roku 1934 z neho urobila hlavnú hviezdu a nasledujúcim filmom Pépé-le-Moko z roku 1937 získal medzinárodnú pozornosť. V tom istom roku si zahral v protivojnovom filme Veľká ilúzia, po ktorom sa začali hrnúť ponuky aj z amerického Hollywoodu. Jean Gabin až do začatia druhej svetovej vojny všetky odmietal.
Po jej vypuknutí odišiel do USA, v Hollywoode nakrútil dva menej úspešné filmy Prístav lásky (1942) a Podvodník (1944). Mal jediný cieľ, čo najskôr sa pridať k odboju za oslobodenie Francúzska. „Predstavoval som si, ako sa po vojne vítam v Paríži s kamarátmi, ktorí bojovali v prvej línii. Mohol by som sa im pozrieť do očí? Hanbil by som sa. Aj ja som chcel pomôcť vyhnať Nemcov, preto som odišiel do vojny, hoci som mal plné gate,“ spomínal neskôr na dôvod svojho odchodu z Hollywoodu.
Prvá cesta Gabina viedla na sever Afriky, kde vstúpil do armády generála De Gaulla. Velil protilietadlovej batérii, bol inštruktorom školy námornej pechoty a následne veliteľ tanku Souffleur II. Zúčastnil sa aj na invázii v Normandii a bol jedným z tých, ktorý oslobodzovali Paríž. Na konci vojny bol za mimoriadne činy v prospech francúzskeho národa vyznamenaný Národným radom za zásluhy a francúzskym Vojnovým krížom.
Predstaviteľ komisára Maigreta
Po vojne hral Jean Gabin úlohy, ako sám povedal, primerané veku. Prirodzená elegancia s hereckým talentom mu umožnili rovnako dobre zahrať galejníka Jeana Valjeana v Bedároch (1958) či komisára Maigreta v sérii známych detektívnych príbehov.
Diváci si Jeana Gabina môžu pamätať aj z kriminálnej komédie Záhradník z Argenteuil (1966) a z komédie Tetovaný (1968). V tom istom roku stvárnil úlohu policajta v klasickej kriminálke Paša (1968) a spoločne s mladým Alainom Delonom vytvorili dvojicu hlavných úloh v dojemnom príbehu Dvaja muži v meste (1973). Poslednou Gabinovou rolou bol falošný biskup v komédii Svätý rok (1976).
Gabin zomrel vo veku 72 rokov na infarkt vo svojej rezidencii Neuilly na predmestí Paríža 15. novembra 1976. Bol tri razy ženatý, zanechal po sebe tri deti, ktoré mal s poslednou manželkou, modelkou Christiane Fournierovou. Na svoje želanie bol spopolnený a rodina rozptýlila jeho popol 20 míľ od prístavu Brest do mora.
