Medzinárodný súdny dvor (MSD) nariadil v utorok (7. 12.) Azerbajdžanu a Arménsku, aby sa vyhli eskalácii napätia, kým nerozhodne v prípade, ktorý sa týka vojny o Náhorný Karabach.
Sudcovia zároveň vyzvali Azerbajdžan, aby zabránil podnecovaniu rasovej nenávisti voči Arménom a aby zabránil útokom na arménske kultúrne dedičstvo, kým súd preskúma podstatu celého prípadu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
„Obe strany sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zhoršiť alebo predĺžiť spor alebo sťažiť jeho vyriešenie,“ uviedla hlavná sudkyňa MSD Joan Donoghueová.
Azerbajdžan podľa súdu musí „chrániť pred násilím a ublížením na zdraví“ všetkých vojnových zajatcov a musí zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo „zákonne“.
Spor medzi krajinami trvá desaťročia
Azerbajdžan a Arménsko vedú o Náhorný Karabach dlhoročný spor. Ten vyústil v 90. rokoch minulého storočia do otvoreného vojenského konfliktu. V súčasnosti sa sporné územie nachádza pod vojenskou nadvládou Arménska.
Náhorný Karabach bol v 20. rokoch 20. storočia pripojený k Azerbajdžanu. V tom období v Rusku prebiehala občianska kríza a vytváral sa Sovietsky zväz. Ústredný výbor Komunistickej strany rozhodol v prospech Azerbajdžanu aj kvôli tomu, lebo dúfal, že to sovietskemu vplyvu nakloní Turecko, ktoré má etnicky blízko práve k Azerbajdžanu.
Nevraživosť prerástla v otvorený konflikt
Nevraživosť medzi oboma národmi sa stále zväčšovala. V roku 1988 došlo k pogromu, pri ktorom oficiálne zahynulo niekoľko desiatok Arménov, neoficiálne údaje uvádzajú oveľa vyšší počet obetí.
Keď Azerbajdžan v roku 1991 vyhlásil nezávislosť od Sovietskeho zväzu, šancu využila a nezávislosť vyhlásila aj Náhorná karabašská republika podporovaná Arménskom.
V rokoch 1992 až 1994 konflikty medzi dvoma krajinami vyústili do otvorenej vojny. V boji bolo úspešnejšie Arménsko, ktoré okrem Náhorného Karabachu dobylo aj časť azerbajdžanského územia. Výsledkom tejto vojny boli desaťtisíce mŕtvych a státisíce civilov prišlo o svoje domovy.
V septembri až novembri 2020 prebehla druhá vojna. Tentoraz boli úspešnejšie vojská Azerbajdžanu, ktoré s podporou Turecka rýchlo postupovali.
Arménsko sa rozhodlo kapitulovať a oba štáty podpísali dohodu, na základe ktorej sa všetky bojujúce strany zastavili na svojich pozíciách a ďalej nepostupovali. Azerbajdžan tak získal časť územia, ktoré stratil v predchádzajúcom konflikte.
V súčasnosti vládne medzi krajinami prímerie
V súčasnosti vládne medzi oboma znepriatelenými stranami prímerie a v praxi funguje Náhorná karabašská republika, ktorá je v podstate nezávislá, ale neuznaná žiadnym štátom na svete.
Napätie však nevymizlo a na spoločnej hranici často dochádza k stretom.
Republika má k Arménsku veľmi blízko, stále používa arménsku menu (arménsky dram) a bývalý karabašský prezident Robert Kočarjan bol v rokoch 1998 – 2008 prezidentom Arménska.
