Patrí k najobľúbenejším politikom v Nemecku, hoci je nudný, ale spoľahlivý. Tak označujú Nemci nového kancelára krajiny a lídra sociálnodemokratickej SPD Olafa Scholza. Ten vystriedal v pozícii najmocnejšej politickej osobnosti v krajine Angelu Merkelovú, ktorá bola kancelárkou 16 rokov.
Scholz sa definitívne stal nemeckým kancelárom v stredu (8. 12.) po tom, čo ho zvolil Spolkový snem a vymenoval ho do funkcie prezident Frank-Walter Steinmeier a zložil aj kancelársky sľub.
Začínal už ako študent
Scholz sa narodil 14. júna 1958 v Osnabrücku a na univerzite v Hamburgu vyštudoval právo. Potom pôsobil ako advokát.
Už ako študent sa angažoval v mládežníckej organizácii SPD. Jej súčasťou bol od roku 1975. V strane potom zastával funkciu generálneho tajomníka a bol jej lídrom v spolkovej krajine Hamburg i jedným z podpredsedov sociálnej demokracie.
V rokoch 1998 až 2001 a potom 2002 až 2011 bol poslancom Spolkového snemu, z parlamentu odišiel po tom, čo ho zvolili za starostu Hamburgu. V rokoch 2007 až 2009 bol ministrom práce a sociálnych vecí v prvej vláde Merkelovej. V roku 2013 sa zúčastnil rokovaní o druhej vláde veľkej koalície.
Dnes už 63-ročný Scholz bol starostom Hamburgu do marca 2018. Pod jeho vedením sa toto druhé najväčšie nemecké mesto stalo oficiálnym uchádzačom o OH 2024, keď dostalo prednosť v internom súboji s Berlínom.
Obyvatelia mesta ale kandidatúru odmietli v referende. Radnica Hamburgu sa tiež v roku 2012 ako prvá v Nemecku dohodla s miestnou moslimskou komunitou na oficiálnom uznávaní jej náboženských sviatkov.
Scholz bol od marca 2018 okrem rezortu financií tiež vicekancelárom v súčasnej vláde Merkelovej. Od februára do apríla 2018 bol po tom, ako na čele SPD skončil Martin Schulz, úradujúcim predsedom strany.
Všeobecne známy
Scholz sa označil za stúpenca multilateralizmu. „Som veľkým zástancom multilateralizmu, keď sú bezpečnosť a hospodárska politika výsledkom spolupráce,“ uviedol v júni podľa ČTK.
Podľa agentúry AFP je Scholz veľmi umiernený a neveľmi charizmatický. Svoju kandidatúru na kancelára oznámil na twitteri vlani 10. augusta, onedlho na to sa vtedy voči nemu vymedzila Merkelová – pre obavy z vládnutia s postkomunistickou stranou Ľavica.
Spolustraníci ho považujú za skúseného politika a v jeho prospech hrala vo voľbách aj všeobecná známosť u nemeckej verejnosti. Jeho obľúbenosť vnútri strany aj u verejnosti postupne rástla.
Pred voľbami nebola SPD pod jeho vedením favoritom na víťazstvo vo voľbách. V prieskumoch pred letom mala približne 15 %, napokon dostala 25,7 % hlasov. Podľa Deutsche Welle sa vyhýbal konfliktom a staval sa do pozície prirodzeného nástupcu Merkelovej.
Pomohla mu tiež podpora nákladných vládnych programov na záchranu ekonomiky po pandémii. Scholz tak urobil napriek svojej predchádzajúcej prísnej finančnej politike v duchu jeho hesla „dávame len to, čo máme“, vďaka ktorej krajina hospodárila s prebytkami. Súčasná situácia ho prinútila zmeniť kurz.
Šmolko s úškrnom či raritný zmysel pre humor
Na boj proti pandémii vyčlenil z rezerv 130 miliárd eur. Z veľkého balíka peňazí mohol čerpať aj vďaka svojej šetrnosti a pragmatickosti. Ako pripomína denník Politico, predseda bavorskej vlády Markus Söder mu pri napätých pandemických rokovaniach vytkol, že „sedí pri stole s úškrnom ako Šmolko“, na čo Scholz odpovedal, že mu také označenie neprekáža: „Šmolkovia sú malí, prefíkaní a vždy vyhrajú.“
Takáto vtipná reakcia nebýva uňho zvykom. Je známy ako človek, ktorý skrýva svoje emócie a zachováva za každej situácie vážnosť. Spolustraníkov pri podpise koaličnej zmluvy však pobavil, keď prehovoril.
„Slogany, ktoré boli na plagátoch, sa dostali do volebného programu,“ povedal Scholz podľa DPA. Následne sa opravil a povedal, že tieto sľuby sú aj v koaličnej zmluve. „Musím sa posunúť v čase,“ povedal, čo prítomných straníkov v sále rozosmialo. To je v prípade Scholza skôr výnimočné.
Jeho povaha „suchára“ a chýbajúci zmysel pre humor sú totiž často témou médií i politikov. Bývalý americký veľvyslanec v Nemecku John Kornblum pred septembrovými voľbami označil Scholza za možno najnudnejšieho muža v Nemecku.
Denník The New York Times zase napísal, že je zábavnejšie sledovať „variacu sa vodu než Scholza“. Súčasný kancelár však v jednej z televíznych relácií poprel, že nemá emócie. „Mám emócie a ľudia to vedia. Uchádzam sa ale o kancelársky úrad a nie o miesto riaditeľa cirkusu,“ povedal s kamennou tvárou.
Po úspešných voľbách zložil Scholz novú vládu, v ktorej majú okrem SPD zastúpenie aj Zelení a liberálni demokrati (FDP).
Nevyhol sa ani kritike
V júni Scholzovi pripisovali politickú zodpovednosť za pád nemeckej finančnej spoločnosti Wirecard, ktorá v júni 2020 vyhlásila konkurz, keď sa ukázalo, že jej chýba zhruba 1,9 miliardy eur, ktoré vykazovala v účtovníctve. Scholz v apríli pred parlamentným výborom zodpovednosť odmietol, ako aj obvinenia, že nemecký úrad pre finančný dohľad BaFin a ministerstvo financií držali nad Wirecardom ochrannú ruku.
To, že sa spoločnosti darilo tajiť skutočné finančné pomery, minister pripísal starostlivo organizovaným podvodom a tiež tomu, že štátne kontrolné úrady neboli vtedy dostatočne vybavené na rozkrytie podvodov.
Kritiku vyvolali jeho plány na výstavbu stoviek bytov pre migrantov, demonštranti plán označovali ako „getá Olafa Scholza“. Výzvam na odstúpenie tiež čelil v roku 2017 za to, že úrady nedokázali počas samitu G20 v Hamburgu trvalo udržať poriadok v uliciach.
