Pôvodne štvorročný trest väzenia bol mjanmarskej líderke Aun Schan Su Ťij znížený na dva roky. V pondelok (6. 12.) to oznámili tlačové agentúry Reuters a Kjódó s odvolaním sa na mjanmarskú štátnu televíziu.
Súd v pondelok (6.12.) uložil Su Ťij trest za podnecovanie k násiliu a porušenie protikoronavírusových opatrení. Štátna televízia neskôr informovala o tom, že výška trestu jej bola znížená o polovicu po čiastočnom omilostnení šéfom vojenskej junty Min Aun Hlainom.
Dnešný verdikt medzitým kritizovala Organizácia Spojených národov (OSN), Európska únia i jednotlivé krajiny ako Británia. Vyjadrili presvedčenie, že proces bol politicky motivovaný, a vyzvali na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Su Ťij i ďalších politických väzňov v Mjanmarsku.
Podľa šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella predstavuje rozsudok nad Su Ťij ďalší príklad porušovania ľudských práv v Mjanmarsku a je zásadnou prekážkou pre obnovu demokracie. „Kroky armády svedčia o úplnom pohŕdaní vôľou ľudu vyjadrenou vo voľbách v novembri 2020,“ uviedol vo vyhlásení Borrell.
Kto je Su Ťij? Bojovala za demokraciu, obviňujú ju z genocídy
Su Ťij sa narodila 19. júna 1945 v Rangún v Mjanmarsku ( bývalej Barme). Je dcérou zdravotnej sestry a generála. Jej otec Aun Schan v roku 1947 vyjednal nezávislosť vtedajšej Barmy od Veľkej Británie. Krátko potom ho zavraždili.
Mladá Su Ťij vyrastala v Indii, kde jej matka, po smrti jej otca, zastávala post veľvyslankyne. Neskôr odišla na štúdiá do Anglicka. kde navštevovala prestížnu univerzitu v Oxforde. Venovala sa prírodným vedám, ekonómii a filozofii.
Do Mjanmarska sa vrátila až v roku 1988, aby sa postarala o svoju chorú matku. Situácia v jej rodnej krajine bola v tom čase napätá.
Jediným skutočným väzením je strach a jedinou skutočnou slobodou je oslobodenie sa od strachu.
Su ťij
Dlhoročný líder socialistickej strany Ne Win odstúpil, čo v krajine viedlo k masovým protestom za demokratizáciu. Demonštrácie násilne potlačili a moc prevzala vojenská junta.
V tomto období sa rozhodla Su Ťij pre vstup do politiky. Jej hlavnou motiváciou bola pomoc jej krajine na ceste k demokracii. Jej názory do veľkej miery ovplyvnil indický filozof Mahátmá Gándhí.
Vojenská junta ju rok po jej príchode uvrhla do domáceho väzenia. Su Ťij ponúkanú slobodu odmietla, bola totiž podmienená jej odchodom z krajiny.
V roku 1990 jej strana Národná liga za demokraciu (NDL) s veľkým náskokom vyhrala voľby, tie však junta vyhlásila za neplatné. Na základe tohto rozhodnutia si vtedajšia Barma vyslúžila medzinárodné odsúdenie.
V roku 1991 získala Nobelovu cenu za mier. O štyri roky na to bola prepustená z domáceho väzenia. Striedavo na slobode a v domácom väzení žila až do roku 2010.
V roku 2015 Su Ťij vyhrala voľby a stala sa neoficiálnou hlavou štátu. Sympatie medzinárodného spoločenstva stratila o dva roky na to, kedy sa zastala mjanmarskej armády, ktorá zodpovedala za genocídu moslimskej menšiny Rohingov. Su Ťij akciu obhajovala s tým, že išlo o protiteroristickú operáciu.
Spolu s prezidentom Win Myinom ju vo februári 2021 zadržala armáda. Obvinili ich z údajného manipulovania novembrových parlamentných volieb, v ktorých znova vyhrala NDL.
Súčasne s jej zadržaním bol v krajine na jeden rok vyhlásený výnimočný stav.
