V súčasnosti je vo svete zadržiavaných 488 novinárov vrátane 60 žien. Ďalších 46 žurnalistov bolo počas tohto roka zabitých. Vyplýva to zo štvrtkovej (16. 12.) výročnej správy medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF).
V polovici decembra bolo 488 novinárov a pracovníkov médií zadržiavaných z dôvodov súvisiacich s ich prácou, uvádza sa v správe.
Zadržiavaných novinárov je najviac od začiatku záznamov
Tento počet sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 20 percent a je najvyšší od začiatku oficiálnych záznamov organizácie RSF. Ďalších 65 žurnalistov držia ako rukojemníkov.
Najviac, až 127 novinárov, zadržiavajú v Číne. Nasledujú Vietnam (43), Bielorusko (32) a Saudská Arábia (31).
„Nesmierne vysoký počet svojvoľne zadržiavaných žurnalistov je prácou troch diktátorských režimov,“ povedal generálny tajomník RSF Christophe Deloire. RSF v tejto súvislosti pripomenula zásahy voči novinárom v Mjanmarsku, Bielorusku a Hongkongu.
Počet zabitých novinárov je nižší
Množstvo úmrtí novinárov je najnižšie za posledných 20 rokov. RSF tento pokles pripisujú zmierneniu intenzity ozbrojených konfliktov v Sýrii, Iraku či Jemene a aktivite organizácii na ochranu slobody tlače. Za najnebezpečnejšie krajiny označili Reportéri bez hraníc Mexiko a Afganistan.
Medzi zadržiavanými novinármi je 60 žien, čo je podľa RSF najvyšší počet od začiatku oficiálnych záznamov. V porovnaní s rokom 2020 to predstavuje nárast o jednu tretinu (33 percent).
Najvypuklejší je problém v Číne a Bielorusku
Najviac, až 19, novinárok zadržiavajú v Číne vrátane Čang Čan, ktorá je jednou z osôb nominovaných na cenu za slobodu tlače, udeľovanú organizáciou RSF.
V Bielorusku zadržiavajú 17 žien a 15 mužov. Medzi zadržiavanými novinárkami sú i Darja Čuľcovová a Kaciaryna Andrejevová, obe z internetovej televízie Belsat.
Vo februári ich odsúdili na dva roky väzenia za riadenie „masových akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok“. Reportérky spravodajsky pokrývali protesty proti režimu prezidenta Alexandra Lukašenka.
