Politik, ktorý mal v rukách Kazachstan viac ako 25 rokov, nechal po sebe premenovať hlavné mesto, ktoré vybudoval a moc odovzdal nástupcovi, ktorého sám vybral. Dlhoročný bývalý prezident, Nursultan Nazarbajev, sa v ostatných dňoch stal symbolom hnevu protestujúcich Kazachov. Protestujúci strhli a zničili jeho sochy vo viacerých mestách.
Technické vzdelanie Nazarbajev nadobudol na školách v Dneproderžinsku (v súčasnosti Ukrajina), v kazašskej Karagande a v Moskve, neskôr, v rokoch 1960 až 1977, pracoval ako hutník v závodoch v meste Temirtau.
Politickú kariéru odštartoval už v roku 1962 vstupom do komunistickej strany, politike sa však začal naplno venovať až v roku 1979, keď sa stal členom kazašského politbyra, uvádza životopisný server britannica.com.
Formoval postsovietsky Kazachstan
Nazarbajev sa postupne prepracoval na popredné miesta v sovietskej politike, v rokoch 1990 až 1991 bol už plnohodnotným členom politbyra komunistickej strany, čo mu pomohlo k zvoleniu za prezidenta Kazachstanu. Rozhodol o tom Najvyšší Soviet Kazachstanu v roku 1990.
Hoci na začiatku svojej vlády v Kazachstane podporoval zotrvanie krajiny v Sovietskom zväze, pretože mal za to, že bude lepšie hrať so sovietskym blokom ako proti nemu, v auguste 1991 formálne odstúpil z funkcií v komunistickom systéme a o niekoľko mesiacov neskôr Kazachstan vyhlásil nezávislosť.
„Som unavený z tejto nudnej otázky. Príliš dlho sme verili mýtom. Teraz chceme otvoriť dvere doširoka,“ okomentoval vtedajšiu situáciu budúci dlhoročný líder krajiny, uviedol portál notablebiographies.com. S Moskvou však udržiaval veľmi priateľský vzťah, no chrbtom sa neotočil ani Západu. Ten si veľmi pochvaľoval Nazarbajevovo rozhodnutie vzdať sa jadrových zbraní.
Prelom v jeho politickej kariére znamenal rok 1995, keď ústavný súd v Kazachstane vyhlásil výsledky tamojších parlamentných volieb za neplatné a zákonodarný orgán rozpustil. Nazarbajev to schválil, a to i preto, lebo poslanci väčšinovo nepodporovali jeho politiku.
Sám potom vládol pomocou dekrétov a Kazachovia neskôr v referende, pri ktorom malo dochádzať k podvodom, rozhodli, že Nazarbajev dostane ďalšie právomoci. Ďalšie referendum predĺžilo jeho mandát do roku 2000.
Najúspešnejšia krajina bývalého ZSSR?
Hoci bolo Nazarbajevovo vládnutie autoritárske a prakticky nepovoľovalo žiadnu opozíciu, ktorá by nedrukovala vládnej moci, Kazachstan vďaka svojmu ropnému bohatstvu zaznamenával jedno z najrýchlejších zotavení z pádu ZSSR spomedzi všetkých krajín.
Krajina sa stala v roku 2005 prvou spomedzi 15 exsovietskych republík, ktorá splatila svoj dlh Medzinárodnému menovému fondu. Peniaze z predaja ropy a zemného plynu Nazarbajev použil na azda najväčší projekt svojej vlády – výstavbu hlavného Astana z menšieho sídla menom Akmola. Krátko po skončení vládnutia, v marci 2019, nechal mesto premenovať po sebe – Nur-Sultan.
Jeho autoritárske vládnutie však poznačilo viacero káuz. V roku 2005 bývalý minister Zamanbek Nurkadilov sľúbil, že prehovorí o korupčných schémach Nazarbajevovho vládnutia. Nurkadilov bol hlavným rivalom prezidenta vo voľbách 2006, no tri týždne pred nimi ho našli zastreleného.
Napriek jeho autoritárskym metódam Nazarbajeva mnohí občania tolerovali a dokonca rešpektovali, ako píšu západní novinári, ktorí tiež uvádzajú, že v krajine sú vidieť známky novej prosperity, najmä v hlavných mestských centrách. Uvádza server notablebiographies.com.
V marci 2019 odstúpil z funkcie prezidenta, ktorú aktuálne zastáva Kasym-Žomart Kemeluly Tokajev. Toho do funkcie vybral a dosadil sám Nazarbajev. Bývalý prezident však až do tohtoročných protestov zastával funkciu šéfa bezpečnostnej rady, ktorá mu, okrem možnosti zasahovať do riadenia krajiny, zaručovala trestnoprávnu imunitu. Z funkcie ho odvolal Tokajev dúfajúc v to, že tým upokojí spoločenské napätie v krajine.
