Protilátky proti koronavírúsu sa dajú nadobudnúť buď zaočkovaním niektorou z dostupných vakcín, alebo prekonaním ochorenia. Cestu prekonania však odborníci považujú za ruskú ruletu. Doteraz tomuto ochoreniu na Slovensku podľahlo viac ako 18 000 ľudí, čo prevyšuje počet obyvateľov Malaciek, Handlovej či Kežmarku.
Mnohých ľudí očkovanie neláka pre možné vedľajšie účinky po podaní vakcín. Medzi tie bežné patria bolesti svalov, hlavy, miesta vpichu, únava, zimnica či horúčka. Odznieť by mali do 48 hodín po očkovaní. Majú však tieto vedľajšie účinky vplyv na kvalitu a výšku hladiny protilátok v organizme?
Imunológ Václav Hořejší z Ústavu molekulárnej genetiky Akadémie vied Českej republiky v Prahe hovorí, že neexistuje spojitosť medzi silnejšími nežiaducimi účinkami vakcíny a vyššou hladinou protilátok. Ľudia, ktorí nemali horúčky či bolesti po očkovaní, sa tak nemusia obávať, že majú málo protilátok.
„Veľa ľudí si myslí, že čím horšie vedľajšie účinky človek má, tým viac má protilátok. Ja som si to asi pred rokom taktiež myslel, ale ako sa ukázalo zo správnych kontrolných štúdií, žiadna korelácia medzi vedľajšími účinkami a vyššou hladinou protilátok neexistuje,“ povedal pre spravodajský web RTVS imunológ.
Ani veľmi ťažký priebeh nemusí zaručiť dostatok protilátok
Okrem očkovania sa dajú protilátky získať aj prekonaním ochorenia. Imunológ však upozornil, že po bezpríznakovom prekonaní covidu je hladina protilátok v organizme relatívne nízka a, navyše, tie sa rýchlo strácajú.
„Väčšinou to je tak, že závažnejší priebeh ochorenia koreluje s výškou protilátok. Čím menšie a slabšie príznaky človek počas doby, keď je infikovaný, má, tým menej má následne protilátok po vyliečení,“ uviedol expert.
Paradoxne však veľmi ťažký priebeh ochorenia vynucujúci si hospitalizáciu či napojenie na umelú pľúcnu ventiláciu môže znamenať oslabenie imunity, a to aj proti koronavírusu. „Naopak, ľudia, ktorí mali najťažší priebeh, majú tak zdevastovaný imunitný systém, že často majú relatívne málo ochranných protilátok,“ konštatoval.
Hořejší dodáva, že opätovné infekcie sú aktuálne veľmi diskutovanou témou. „Predtým, ako sa objavil variant omikron, príznakové prekonanie ochorenia bolo veľmi dobrou ochranou proti opätovnej infekcii. Hoci boli prípady reinfekcií, bolo ich veľmi málo, niektoré z nich však boli aj fatálne. Keď sa objavil omikron, počet opätovných infekcií sa veľmi zvýšil,“ priblížil imunológ.
Vysvetlil, že protilátkam, ktoré organizmus mal po infikovaní delta variantom, omikron do značnej miery dokáže uniknúť. Zároveň však platí, že väčšina ľudí, ktorí už koronavírus mali a teraz sa infikovali omikronom, majú len mierny priebeh ochorenia. „Okrem blokujúcich protilátok, ktoré omikron dokáže dobre obchádzať, v tele totiž fungujú aj iné imunitné mechanizmy, ako napr. pamäťové lymfocyty,“ dodal.
Reakcie aj po podaní roztoku namiesto vakcíny
Expert na imunológiu v súvislosti s nežiaducimi účinkami vakcín spomenul štúdiu, ktorá sa venovala vedľajším účinkom po podaní injekcie. Ľudia v rámci nej dostávali vakcínu proti chrípke a iná časť skúmanej skupiny injekciu s fyziologickým roztokom.
„Aj v skupine, ktorá dostala fyziologický roztok, boli veľmi podobné nežiaduce účinky ako pociťovali ľudia, čo dostali vakcínu. Bolo ich síce menej, ale nie o veľa,“ priblížil lekár. Hořejší vysvetlil, že vedľajšie účinky môžu spôsobiť psychické faktory. „Ľudia očakávajú, že im to nejako ublíži, alebo že im nebude dobre. Toto je opačný efekt placeba, ktorému sa hovorí nocebo,“ uviedol.
Ako dodal, druhou možnosťou je, že pri samotnom vpichovaní dochádza k mechanickému poškodeniu tkaniva, poškodí sa niektorá z malých cievok a vznikne lokálny zápal. „Ten môže vyprovokovať celotelovú reakciu,“ ukončil.
