Bielorusko je pripravené hostiť na svojom území jadrové zbrane, ak ho bude Západ ohrozovať. Pri inšpekcii vojsk zúčastnených na spoločnom cvičení bieloruskej a ruskej armády to vo štvrtok (17. 2.) uviedol bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.
„Ak to bude potrebné, ak naši protivníci a súperi podniknú hlúpe kroky, nasadíme na ochranu nášho územia nielen jadrové, ale aj superjadrové zbrane,“ cituje Lukašenka agentúra BelTA.
Západ uvalil na Bielorusko sankcie po predvlaňajších prezidentských voľbách pre porušovanie ľudských práv, Minsk sa v reakcii na to výraznejšie priblížil k Moskve.
#UPDATE Belarusian leader Alexander Lukashenko says his country could host nuclear weapons if it faces any external threats, as tensions soar between his ally Russia and the West over Ukraine pic.twitter.com/3tCu8eFR06
— AFP News Agency (@AFP) February 17, 2022
Lukašenko tiež uviedol, že blízko bieloruského hlavného mesta by mohli rozmiestniť ruský systém protivzdušnej obrany S-400. Ten sa v Bielorusku už teraz nachádza v rámci rusko-bieloruského cvičenia, podľa Lukašenka ho obsluhujú bieloruskí vojaci.
Povedal tiež, že Bielorusko by rado od Ruska kúpilo alebo dostalo darom mobilný raketový systém Iskander, ktorý je schopný niesť okrem iného jadrové hlavice.
Ak bude treba, ruskí vojaci ostanú
Moskva oznámila, že spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie v Bielorusku skončí podľa pôvodných plánov, teda do nedele (20. 2.). Lukašenko v tejto súvislosti odmietol možnosť stálych ruských základní v krajine.
Pripustil však, že by ruskí vojaci mohli zostať istý čas v Bielorusku aj po skončení cvičenia, „ak to bude potrebné“. Dodal, že v Bielorusku by mohla zostať časť ruskej vojenskej techniky.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Bielorusko, rovnako ako ďalšie bývalé sovietske republiky, pod tlakom Spojených štátov vzdalo jadrových zbraní rozmiestnených na svojom území a súhlasilo s ich vrátením Rusku. Bieloruská ústava vtedy stanovila, že krajina zostane „bezjadrovou oblasťou“.
Nezákonné referendum
Tento článok by však v novej verzii ústavy, ktorú navrhol Lukašenko a o ktorej budú Bielorusi hlasovať v referende 27. februára, malo nahradiť ustanovenie, ktoré by „vylučovalo vojenskú agresiu z územia“ Bieloruska proti cudzím štátom, pripomína agentúra AFP. USA podľa nej ohľadom chystanej reformy vyjadrili znepokojenie.
Lukašenko, ktorý Bielorusku vládne pevnou rukou od roku 1994, tiež povedal, že ak bude Západ aj naďalej útočiť na Bielorusko, bude Lukašenko „prezidentom naveky“. Bielorusi budú v referende rozhodovať aj o obmedzení dĺžky prezidentského mandátu, ktoré by však vstúpilo do platnosti až po nástupe novozvoleného prezidenta.
Lukašenkovi by to poskytlo príležitosť uchádzať sa o ďalšie dve funkčné obdobia po vypršaní súčasného mandátu v roku 2025. Opozícia označila plebiscit za nezákonný, podľa nej má iba legitimizovať Lukašenkovo zotrvanie pri moci.
