Napätie medzi Ruskom a Západom je najhoršie od studenej vojny. V súčasnosti je na rôznych miestach pozdĺž hranice s Ukrajinou – bývalým sovietskym štátom, rozmiestnených viac ako 100 000 ruských vojakov.
Prezident Vladimir Putin trvá na tom, že ide len o vojenské cvičenia, ale obavy z možnej invázie narastajú od konca minulého roka, keď satelitné snímky ukázali, že Rusko na hranice posiela ďalšie vybavenie a personál, píše portál news.sky.com.
Čo sa deje na rusko-ukrajinskej hranici, prečo je napätie také vysoké a čo to znamená pre Západ?
Ako to všetko začalo?
Ukrajina bola stáročia súčasťou Ruskej ríše, kým sa stala súčasťou ZSSR. Keď sa Sovietsky zväz po skončení studenej vojny v roku 1991 rozpadol, Ukrajina sa stala nezávislou.
Hoci sú vďaka spoločnej histórii tieto dva štáty kultúrne prepojené, Ukrajina sa v posledných rokoch snaží od Ruska dištancovať a namiesto toho hľadá podporu na Západe.
Naopak, osamostatnenie Ukrajiny znamenalo pre Rusko obrovskú stratu, pretože mala najväčšiu populáciu zo všetkých bývalých sovietskych štátov.
S nástupom Vladimíra Putina k moci sa Kremeľ snažil opäť získať vplyv a kontrolu nad svojimi bývalými územiami.
Najskôr sa o to Rusko snažilo rafinovane, ale keď Putinovho favorizovaného kandidáta, Viktora Janukovyča, v ukrajinských prezidentských voľbách odvolali pre zmanipulovanie výsledkov, veci sa začali meniť.
Putina nahnevalo zvolenie prozápadného opozičného kandidáta Viktora Juščenka a začal byť agresívnejším. Vyvrcholilo to v roku 2014 ruskou anexiou ukrajinského polostrova Krym.
V roku 2010 sa Janukovyčovi podarilo po piatich rokoch získať moc, jeho vláda však trvala len štyri roky.
Keď odmietol asociačnú dohodu s EÚ v prospech posilnenia vzťahov s Moskvou, v krajine došlo k obrovským protestom a Janukovyča zosadili.
Rusko reagovalo anexiou Krymu a vyhlásením jeho nezávislosti od Ukrajiny.
Putin tiež poslal jednotky do ukrajinských oblastí Doneck a Luhansk – územie známe ako Donbas – na podporu separatistov, ktorí sa snažili odtrhnúť od Ukrajiny.
Boje v Donbase, ktorý je blízko ruských hraníc, si od roku 2014 vyžiadali smrť okolo 13 000 ľudí, portál news.sky.com. Francúzsko a Nemecko stáli na čele mierovej dohody medzi oboma stranami v roku 2015, ktorá pomohla ukončiť veľké konflikty, ale nepodarilo sa jej politicky spojiť obe strany a v oblasti stále pretrváva napätie.
Začiatkom roku 2021 sa zvýšil počet prípadov porušenia prímeria, čo vyvolalo obavy z vojny, ale v apríli Moskva stiahla väčšinu svojich jednotiek a situácia sa upokojila.
UKRAINE: Ukrainians in Kyiv hold a „Thank You“ rally for nations that have offered help as the Russia threat looms. pic.twitter.com/nihnMFm7Ze
— Forbes (@Forbes) January 30, 2022
Kde sú vojaci teraz?
V súčasnosti je na takmer 2 000 kilometrov dlhej hranici s Ukrajinou rozmiestnených okolo 100 000 ruských vojakov.
Predstavitelia amerických tajných služieb tvrdili, že Rusko plánuje nasadiť až 175 000 vojakov v rámci prípravy na potenciálnu inváziu, ku ktorej by mohlo dôjsť začiatkom tohto roka.
Podľa portálu news.sky.com sa väčšina ruských vojenských síl na hraniciach sústreďuje vo východných separatistických provinciách Doneck a Luhansk (Donbas), kde sú ruskí vojaci umiestnení na podporu separatistických povstalcov od roku 2014.
Čo chce Rusko?
Po nástupe k moci v roku 2000 sa Vladimir Putin snažil udržať ruskú „sféru vplyvu“ nad svojimi dvoma susedmi a bývalými sovietskymi štátmi – Ukrajinou a Bieloruskom.
Akékoľvek útoky na spomínané štáty Putin vníma ako priamy útok na ruskú suverenitu.
Obáva sa tiež toho, že by v niektorom z týchto štátov došlo k vytvoreniu novej demokracie na prahu Ruska, ktoré sa počas jeho vlády stáva stále viac a viac autokratickým.
Rusko vydalo zoznam požiadaviek, ktoré by znížili vplyv Západu v regióne.
Medzi nimi je aj žiadosť o záruku, že Ukrajina sa nikdy nestane členom NATO a že sa zníži počet jednotiek NATO vo východnej Európe. USA a ďalší západní spojenci označili takéto požiadavky za nerozumné.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa nedávno zúčastnil na krízových rokovaniach s ruskými predstaviteľmi vrátane ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova v snahe zmierniť napätie.
Západ zatiaľ naznačil, že je pripravený urobiť kompromis, pokiaľ ide o vykonávanie vojenských cvičení v rámci regiónu a umiestnenie rakiet.
Čo chce Ukrajina?
Ukrajina trvá na tom, že Moskva nemôže kontrolovať to, či sa stane členom NATO alebo iných západných aliancií.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko sa ho snaží zosadiť, a tak destabilizovať krajinu. Hovorí, že takýto prevrat by mohol prísť pred akoukoľvek potenciálnou vojenskou inváziou.
