Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu (27. 2.) nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Rusko pritom patrí medzi oficiálne jadrové mocnosti.
Podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá nadobudla platnosť v marci 1970, prináleží oficiálny štatút jadrovej mocnosti štátom, ktoré vykonali pokusný jadrový výbuch pred 1. januárom 1967. Tých bolo päť – USA, ZSSR, Čína, Francúzsko a Británia. Jadrovú bombu odskúšala neskôr aj India (1974), Pakistan (1998) a KĽDR (2006).
Pôvodne rozdelené medzi štyri štáty
Bývalý Sovietsky zväz uskutočnil ako druhá krajina sveta svoj prvý jadrový výbuch v auguste 1949. Miestom sa stala jadrová strelnica ležiaca 130 kilometrov od kazašského mesta Semipalatinsk.
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 zostali jadrové zbrane na území štyroch samostatných republík – Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Kazachstanu. Ukrajina zdedila tretí najväčší jadrový potenciál na svete, podľa americkej mimovládnej organizácie Iniciatíva proti jadrovej hrozbe (NTI) išlo o zhruba 2 300 jadrových hlavíc.
V Kazachstane ich bolo okolo 1 500, v Bielorusku najmenej 80. Najväčším jadrovým arzenálom disponovalo podľa údajov NTI začiatkom 90. rokov Rusko (vyše 30 000 hlavíc) a USA (zhruba 11 000).
V roku 1992 podpísali Lisabonský protokol k zmluve START-1 medzi Ruskom, USA, Ukrajinou, Bieloruskom a Kazachstanom. V ňom sa postsovietske krajiny zaviazali, že všetky strategické jadrové rakety nachádzajúce sa na ich území presunú do Ruska.
Kazachstan sa stal bezjadrovým štátom na jar 1995, Ukrajina v júni 1996 a Bielorusko v novembri 1996.
3 000 aktívnych hlavíc
Podľa údajov Federácie amerických vedcov (FAS) disponujú všetky jadrové mocnosti sveta teraz 12 700 kusmi jadrových hlavíc, z ktorých je asi 3 000 aktívnych.
Z nich má podľa FAS zhruba 1 500 Rusko a USA asi 1 400. Francúzsko ich má 280 a Británia asi 120. V prípade Číny údaje nie sú k dispozícii.
Ruské jadrové zbrane sa dostali do popredia záujmu v roku 2010, keď vtedajší prezident Dmitrij Medvedev podpísal novú ruskú vojenskú doktrínu. Za jedny z hlavných hrozieb Ruska označil dokument rozširovanie NATO a budovanie strategickej protiraketovej obrany a vojenská doktrína počíta aj s možnosťou pre Rusko udrieť jadrovými zbraňami ako prvé.
„Rusko si vyhradzuje právo použiť jadrovú zbraň v reakcii na použitie jadrových či iných typov zbraní hromadného ničenia proti nemu a jeho spojencom, ako aj v prípade napadnutia Ruska konvenčnými zbraňami, ak by bola ohrozená samotná existencia štátu,“ píše sa v doktríne.
Medvedev pohrozil odstúpením
V posledných rokoch prestalo platiť viacero zmlúv o kontrole zbrojenia. V platnosti je tak len zmluva Nový START, známa tiež ako START-3, ktorú v apríli 2010 podpísali v Prahe vtedajší prezidenti USA a Ruska – Barack Obama a Dmitrij Medvedev.
So vzájomným súhlasom môže byť predĺžená o päť rokov, na jej predĺžení sa obe krajiny dohodli vlani krátko pred jej vypršaním. Bývalý prezident a premiér Dmitrij Medvedev, ktorý je teraz podpredsedom bezpečnostnej rady, teraz na pozadí rusko-ukrajinskej vojny pohrozil, že Rusko by mohlo v reakcii na sankcie prijaté Západom odstúpiť od dohody START-3.
