Tri desiatky rokov sme ju neriešili a tvárili sme sa, že ju nepotrebujeme. Reč je o civilnej ochrane, ktorá má systematicky nadväzovať na krízové riadenie štátu a jej orgánov počas mimoriadnej situácie.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) sa odvoláva na to, že štát jej dlhodobo nevenoval pozornosť. Podľa bezpečnostného analytika je za tým nezáujem a neochota vlád presadiť plán civilnej ochrany. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venoval redaktor RTVS Tobiáš Petra.
Chýba aj koncepcia bezpečnostného systému
„Tridsať rokov tu neinvestovali do civilnej ochrany. Sekcia krízového riadenia ministerstva vnútra má 190 ľudí. Ako to nie je v kapacitách jedného rezortu zabezpečiť starostlivosť o všetko,“ reagoval Mikulec na riadenie utečeneckej krízy.
Okrem zanedbanej civilnej ochrany chýba Slovensku aj takzvaná koncepcia bezpečnostného systému. Vyplýva to aj zo správy o stave bezpečnosti krajiny spred dvoch rokov.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) naznačil, že jednotlivé rezorty pracujú na jej schválení. „Mali to schváliť už pred desiatkami rokov a naozaj by sme dnes mali kvalitnú civilnú obranu alebo civilnú ochranu, ktorá by dokázala zabezpečiť domáci krízový manažment. Asi tam bolo málo peňazí na to, aby sa dalo z toho kradnúť. Tak to bolo nezaujímavé pre predchádzajúce vlády,“ skonštatoval.
Od vlád Vladimíra Mečiara až po koniec prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2002 v programových vyhláseniach zmienka o civilnej ochrane chýba Od druhej Dzurindovej vlády až dodnes zostala iba na papieri. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik vysvetľuje, že presadiť investície do civilnej ochrany, ak na to nie je dôvod, je zložité.
Je to nepopulárne
„Veľmi často, keď príde politik so zmienkou o civilnej ochrane, tak jeho snaha, legislatívna alebo akákoľvek smerom napríklad k ministerstvu financi, je odsúdená vopred na neúspech. Pretože je to nepopulárne. Prečo by sme mali vyhadzovať peniaze na niečo, čo sa možno nestane, keď potrebujeme peniaze na to, čo sa určite stane o mesiac?“ vysvetlil.
V kombinácií týchto a ďalších faktorov sme sa podľa neho ako štát ocitli v bode, keď nevieme objektívne reagovať na covidovú či utečeneckú krízu.
Bezpečnostný analytik to však nepovažuje len za zlyhanie štátu. Pandémia či utečenci však ukazujú, kde by mal štát lepšie zabrať. „Mnohí ľudia, aj na tých nižších úrovniach riadenia tých obecných a mestských krízových štábov, vôbec nerozumejú svojmu mandátu. A áno, aj z úrovne, povedzme, že riadenia štátu, je toto nepochopenie značné,“ poznamenal.
A vidno to napríklad pri vzdelávaní ľudí v samosprávach o krízovom riadení.
