Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj od začiatku ruskej invázie nalieha na Severoatlantickú alianciu (NATO), aby nad Ukrajinou vyhlásila bezletovú zónu. Uviedol, že to pred ruskými leteckými útokmi ochráni nielen Ukrajinu, ale aj krajiny Aliancie.
Spojené štáty a spojenci NATO to odmietajú. Tvrdia, že akýkoľvek pokus o vytvorenie bezletovej zóny by znamenal priamy spor s Ruskom, ktoré disponuje jadrovými zbraňami, a to by mohlo vyústiť do ešte nebezpečnejšieho konfliktu, píše spravodajský portál theguardian.com.
Čo je to bezletová zóna
Ide o zákaz preletu všetkých alebo určitých typov lietadiel v rámci určeného vzdušného priestoru nad nejakou krajinou alebo regiónom. Po vyhlásení bezletovej zóny, je dôležité, aby niekto dohliadal na jej dodržiavanie. V praxi to znamená, že ktokoľvek sa na to podujme, tak musí byť pripravený a schopný zostreliť každé lietadlo alebo raketu, ktoré priestor narušia.
Bezletové zóny už v minulosti vyhlásili s cieľom obmedziť prebiehajúci konflikt a ochrániť civilistov. Bezletové zóny sú však nákladné a vyžadujú si neustále letecké hliadkovanie a monitorovanie.
Od roku 1991 do roku 2003 USA, Francúzsko a Británia presadili bezletovú zónu nad Irakom po vojne v Perzskom zálive v roku 1991, aby ochránili šiitské obyvateľstvo na juhu krajiny a menšinových Kurdov na severe pred leteckými útokmi sunnitskej vlády Saddáma Husajna.
V rokoch 1993 až 1995 NATO vytvorilo bezletovú zónu nad Bosnou a Hercegovinou, aby ju ochránilo pred srbskými útokmi. A v roku 2011 Aliancia presadila bezletovú zónu nad Líbyou počas občianskej vojny v tejto krajine.
Ako by to pomohlo Ukrajine?
Následkom úplnej bezletovej zóny garantovanej Alianciou by ruské vzdušné sila nemohli útočiť – ale aj to, že Kyjev by nemohol lietať so svojimi stíhačkami a útočnými dronmi a brániť sa.
Vyhlásenie bezletovej zóny by zároveň umožnilo civilistom, ktorí sa stále častejšie stávajú obeťami útokov, bezpečne utiecť z miesta konfliktu.
Dôvody prečo Aliancia váha
Predstavitelia USA a Aliancie otvorene priznávajú, že na to, aby bezletová zóna nad Ukrajinou fungovala, ich vlastné lietadlá by museli byť pripravené zostreliť prípadných ruských narušiteľov, a tak by sa stali priamymi účastníkmi vojnového konfliktu.
„Ak to urobíme, tak by sa to mohlo skončiť plnohodnotnou vojnou v Európe, do ktorej by sa zapojilo oveľa viac krajín a prinieslo by to ešte viac ľudského utrpenia,“ vysvetlil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil Stoltenbergove slová, keď vyhlásil, že snahy akejkoľvek krajiny zaviesť bezletovú zónu nad Ukrajinou, „budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte“.
Predseda Európskej rady Charles Michel dokonca uviedol, že zavedenie bezletovej zóny by mohlo rozpútať tretiu svetovú vojnu.
Je „čiastočná“ bezletová zóna riešením?
Skupina amerických expertov na obranu a zahraničnú politiku navrhla zaviesť „čiastočnú“ bezletovú zónu nad Ukrajinou. Tak by sa mohli vytvoriť humanitárne koridory, v ktorých by civilistov chránili pred leteckým bombardovaním.
#Kharkiv was heavily shelled this night. It is the second most populous city in #Ukraine. pic.twitter.com/MUoj0xPI1z
— NEXTA (@nexta_tv) March 15, 2022
Kritici však tvrdia, že ani takéto riešenie nezmenší riziko konfliktu s Ruskom. Lietadlá NATO by stále museli byť pripravené zostreliť ruských narušiteľov.
Pomohla by?
Či by vyhlásenie bezletovej zóny malo významný dosah na priebeh vojenského konfliktu na Ukrajine nie je jasné. Vojna na Ukrajine zatiaľ nebola ani na jednej strane príliš závislá od leteckej sily.
Rusko sa pri svojej invázii spoliehalo predovšetkým na rakety dlhého doletu a paľbu pozemného delostrelectva, ktoré útočilo na ukrajinské ciele.
Ukrajinci sa pri odvetných bojoch taktiež spoliehali prevažne na pozemnú paľbu.
Navyše, aby bola bezletová zóna účinná, museli by spojenecké lietadlá získať vzdušnú prevahu, čo by možno znamenalo, že by museli udrieť na odpaľovacie raketové zariadenia vo vnútri Ruska.
