Rusko inváziou na Ukrajinu porušilo dohodnuté pravidlá bezpečnosti v Európe, preto štáty Európskej únie a NATO musia byť natoľko silné, aby sa nemohli stať terčom útoku. Povedal to v pondelok (28. 3.) nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou.
Anderssonová zasa uviedla, že Švédsko, hoci nie je členom NATO, skutočnú neutralitu stratilo vstupom do EÚ, preto nevylučuje vyslanie švédskych vojakov na prípadnú obranu napadnutého člena EÚ.
„To, čoho sme teraz svedkami, je porušenie dohodnutých pravidiel,“ povedal Scholz. Reagoval na otázku, ako by teraz mala európska bezpečnosť vyzerať, keď dlhodobý model spolupráce s Ruskom zlyhal. Doplnil, že má jasnú odpoveď.
„Po prvé, že proti tomu zakročíme, keď Rusko vyzývame, aby zastavilo vojnu a stiahlo vojakov. A po druhé, že budeme budeme mať takú silu, že útok na EÚ a NATO nenastane, lebo by sme odpovedali,“ povedal.
Ruské porušenie pravidiel spoločného mierového usporiadania podľa Scholza doľahlo na všetkých. „Budeme tým trpieť všetci, Rusko ale najviac,“ povedal kancelár.
Švédsko už nie je neutrálne, tvrdí premiérka
Anderssonová povedala, že invázia nevplýva len na Ukrajinu, ale na celú európsku bezpečnostnú architektúru. Uviedla, že ak sa Ukrajina rozhodne pre švédsky model neutrality, musí to byť zároveň rozhodnutie Ukrajincov, nie Moskvy či inej krajiny.
„My už ale nie sme naozaj neutrálni,“ poznamenala Anderssonová. „Zaväzuje nás solidárna klauzula. Ak by napadli inú krajinu EÚ alebo by tam bola nejaká kríza, neutrálny nebudeme a tú krajinu podporíme. A môže to byť aj vyslaním vojakov,“ povedala premiérka.
Anderssonová solidárnou klauzulou mienila odsek sedem článku 42 únijnej zmluvy, podľa ktorého členské krajiny poskytnú napadnutému štátu EÚ pomoc a podporu všetkými prostriedkami, ktoré sú v ich moci. Scholz dodal, že znenie tohto článku sa berie vážne.
Rozširovanie EÚ
Scholz hovoril aj o tom, že EÚ musí byť silnejšia a nezávislejšia. „A to vo vnútri aj navonok,“ povedal. Pre ruskú inváziu, musí podľa kancelára urobiť EÚ v týchto témach pokrok a zároveň presadiť inštitucionálne reformy nevyhnutné pre rozšírenie únie.
„Je čas čo najskôr začať prístupové rokovania s Albánskom a Severným Macedónskom. Akékoľvek ďalšie odklady zvýšia zraniteľnosť západného Balkánu zo strany tretích hráčov,“ dodal.
Spomedzi balkánskych štátov sú v prístupových rozhovoroch najďalej Srbsko a Čierna Hora, Európska komisia hovorí o ich možnom prijatí v druhej polovici tohto desaťročia.
Albánsko a Severné Macedónsko dostali od EÚ súhlas so začiatkom prístupových rokovaní, oficiálny termín však stále nemajú.
Bosna a Hercegovina a Kosovo potom majú k začiatku mnohoročného prístupového procesu najďalej.
Mimo Balkánu o vstup požiadali Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko. Záujem má aj Turecko, s ktorým však EÚ prístupové rozhovory prakticky zmrazila.
