Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) odsúdila v utorok pri príležitosti zverejnenia svojej výročnej správy „vojnové zločiny“ páchané ruskými vojenskými silami na Ukrajine a tamojšiu situáciu prirovnala k vojne v Sýrii. Informuje o tom agentúra AFP.
„To, čo sa deje na Ukrajine, je opakovaním toho, čo sme videli v Sýrii,“ povedala v Johannesburgu pre AFP generálna tajomníčka AI Agnes Callamardová. „Sme uprostred úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru,“ uviedla. Ruské sily obvinila z toho, že humanitárne koridory menia na „pasce smrti“.
„Vidíme tu rovnaké veci, aké Rusi robili v Sýrii,“ kritizovala. AI podľa jej slov v súčasnosti badá nárast vojnových zločinov páchaných na Ukrajine.
Rusmi obliehané mesto Mariupol prirovnala Callamardová k sýrskemu Aleppu, ktoré počas tamojšej občianskej vojny jednotky prezidenta Bašára Asada takmer úplne zničili pomocou ruských vzdušných síl. Rusko bolo vo vojne v Sýrii, ktorá vypukla v marci 2011, hlavným podporovateľom sýrskych vládnych síl.
BR OSN nekoná, tvrdí Amnesty
Callamardová kritizovala tiež „paralyzovaný medzinárodný systém“ a „hanebnú nečinnosť“ inštitúcií vrátane Bezpečnostnej rady OSN. Tá podľa nej opakovane zlyhala čo sa týka vyvodenia adekvátnej reakcie voči páchaným zverstvám v Mjanmarsku, Afganistane či Sýrii.
AFP v tejto súvislosti pripomína, že na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN z 2. marca okolo 20 afrických krajín odmietlo zaujať prísny postoj voči Moskve v rezolúcii, ktorá Rusko vyzvala na uzavretie prímeria.
Riaditeľka AI pre východnú Európu a strednú Áziu Marie Struthersová na separátnom brífingu v Paríži povedala, že na Ukrajine zdokumentovali „využívanie rovnakej taktiky, akú (Rusko) použilo v Sýrii a v Čečensku“ vrátane útokov na civilistov a nasadenia zakázaných zbraní.
Po viac ako dvoch rokoch pandémie koronavírusu zaznamenala AI znepokojivé prípady porušovania ľudských práv. Až 67 zo 154 krajín na svete zaviedlo nové zákony prinášajúce ďalšie obmedzenia slobôd, ktoré „často pandémiu využívali ako ospravedlnenie“ týchto opatrení.
Ako príklady krajín, kde dochádzalo k takémuto vývoju, uviedla Callamardová Kambodžu, Egypt, Spojené štáty, Pakistan a Turecko. K násilnému potláčaniu protestov dochádzalo napríklad v Bielorusku či v afrických štátoch Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Čad a Eswatini, dodala.
