Zelené energie a moderná vojenská technika nemajú na prvé počutie veľa spoločného, už čoskoro by však mohli patriť do jedného vreca. Zbrojárske firmy chcú, aby dostali nálepku udržateľné.
Vo svetle vojny na Ukrajine tvrdia, že odstrašujúca sila prispieva k svetovému mieru. Otázne však je, ako by sa k prelomovej zmene postavili samotní investori.
Vari je obrana neetická? Spýtal sa začiatkom februára lotyšský vicepremiér Artis Pabriks po tom, keď švédska banka odmietla dať Rige pôžičku na nákup vojenskej techniky. Práve Švédi teraz búrajú mantinely – jedna z tamojších finančných inštitúcií povolila klientom investovať do zbrojárskych firiem.
Dostali sa do takzvanej kategórie ESG, kam patria projekty považované za environmentálne a spoločensky udržateľné, napríklad solárne panely alebo elektromobily. Vojna na Ukrajine však podľa výrobcov zbraní ukázala novú realitu. Téme sa venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko.
Stúpla hodnota zbrojárskych firiem
„Situácia na Ukrajine ukázala, že na zabezpečenie nejakej tej trvalej udržateľnosti potrebujeme byť aj vyzbrojení a práve tu vystáva otázka, do ESG fondov by nemalo patriť aj zbrojárstvo, bez ktorého sa trvalo udržateľná stabilita možno nikdy nedokáže udržať,“ povedal analytik spoločnosti XTB Lukáš Lipovský.
V reakcii na zvýšenie výdavkov na obranu európskych krajín stúpla aj trhová hodnota zbrojárskych firiem. Lobisti chcú, aby označenie skratkou ESG platilo plošné. Tým by sa neskôr mohli dostať aj k financovaniu z Európskej únie.
Hovoriť o výrobcoch zbraní, ktoré zabíjajú ľudí, ako o udržateľných, je však podľa kritikov návrhu cynické.
Dôležitý bude postoj investorov
Analytik Lukáš Lipovský tvrdí, že je tiež otázne, ako sa k tomu postavia ľudia investujúci do fondov zložených zo zelených projektov. „Ak by boli zbrojárenské spoločnosti zaradené do ESG fondov, tak sa dá očakávať, že kapitál zo strany investorov by tým pádom prúdil aj do zbrojárenských firiem. Otázkou však je, či by neboli domotivovaní investovať do fondov, kde by boli zelené projekty skombinované so zbrojárenskými firmami.“
Zbrojársky priemysel za spoločensky škodlivý neoznačuje podľa správy z konca februára už ani samotná Európska únia. Brusel však trvá na zachovaní červených čiar.
K jednoduchšiemu financovaniu by sa vraj nikdy nemali dostať subjekty porušujúce medzinárodné konvencie, napríklad výrobcovia zakázaných zbraní a munície.
