Na hlavný obsah

Emmanuel Macron je progresívnym lídrom. Kritici ho označujú za povýšeneckého

Vo svojom predvolebnom programe navrhuje aj nepopulárne opatrenia.

Emmanuel Macron je progresívnym lídrom. Kritici ho označujú za povýšeneckého
Na snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto: ČTK/ABACA/Blondet Eliot/ABACA

Emmanuel Macron – štyridsaťštyriročný bývalý investičný bankár, ktorý získal prvý prezidentský mandát v roku 2017, predstavuje progresívneho lídra, ktorý dokáže nájsť kompromis v spoločenských i ekologických otázkach.

S imidžom pokrokového a liberálneho prezidenta zastáva stredovú a pragmatickú politiku.

Jeho pozíciu pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami posilnila ruská invázia na Ukrajinu – vďaka jeho diplomatickému úsiliu v tejto veci a tiež preto, že niektorí jeho protikandidáti sympatizovali s Vladimirom Putinom.

Prieskumy predpovedajú jeho víťazstvo

Väčšina volebných prieskumov predpovedá jeho víťazstvo vo voľbách, ktorých prvé kolo sa uskutoční v nedeľu 10. apríla. Jeho preferencie sa pohybujú okolo 27 % hlasov.

Pred ruskou inváziou na Ukrajinu 24. februára aj počas nej Macron niekoľkokrát hovoril s ruským prezidentom Putinom telefonicky, a tiež sa s ním na začiatku februára stretol osobne v Moskve. Aj naďalej sa snaží s Putinom rokovať v snahe o ukončenie konfliktu.

Líder hnutia Republika v pohybe (LREM) Macron, ktorý svoju terajšiu kandidatúru oficiálne potvrdil až 3. marca, je pravicový aj ľavicový, konzervatívny aj pokrokový.

Navrhuje aj nepopulárne opatrenia

Vo svojom predvolebnom programe navrhuje aj nepopulárne opatrenia v podobe zvýšenia hranice odchodu do penzie zo 62 na 65 rokov. Ďalej chce znížiť dane – o 15 miliárd eur – z polovice pre fyzické a z polovice pre právnické osoby.

Tiež chce viac uvoľniť pracovný trh. Vyplácanie minimálnej podpory podmieňuje verejnoprospešnými prácami.

V rámci zahraničnej politiky sa Macron chce usilovať o sebestačnejšiu Európsku úniu v oblasti obrany, poľnohospodárstva, energetiky a strategických ekonomických odvetví.

Plánuje posilniť kapacitu národných európskych armád a ich spoluprácu, vytvoriť „spoločnú vojenskú doktrínu,“ reformovať Severoatlantickú alianciu a takisto reformovať európsky trh s energiami.

Sprísňovanie pravidiel pre imigrantov

V oblasti migrácie chce udeľovanie víz na dlhodobý pobyt podmieniť skúškami z francúzštiny a zamestnaním. Macron hovorí o vyhostení zahraničných delikventov a vytvorení jednotiek rýchleho nasadenia, ktoré by dohliadali na poriadok na predmestiach.

Takisto chce iniciovať vytvorenie širšieho registra pokút pre drobné zločiny.

V oblasti energetiky chce Macron dať vybudovať šesť nových jadrových reaktorov a vyvíjať osem ďalších, desaťnásobne zvýšiť kapacity zdrojov solárnej energie a do polovice storočia vystavať 50 veterných elektrární pri mori.

Protesty zastavili pripravované reformy

Počas prvých dvoch rokov vo funkcii od roku 2017, Macron inicioval niekoľko kľúčových reforiem, napríklad zmeny na trhu práce alebo daní. Viedlo to k sociálnym protestom, hnutiu žltých viest, ktoré vypukli v roku 2018.

Protesty zastavili napríklad zvýšenie dane z nafty a všeobecne zelenú reformu, a podarilo sa ich utlmiť až v čase začínajúcej pandémie covidu-19.

Tá bola najväčšou výzvou posledných dvoch rokov. Francúzsko však zažíva hospodársky rast a pokles nezamestnanosti.

Na snímke roztrhnutý predvolebný plagát zobrazujúci úradujúceho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Na snímke roztrhnutý predvolebný plagát zobrazujúci úradujúceho francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.Foto: ÄŒTK/AP/Francois Mori
Foto: ČTK/AP/Francois Mori

Macron napriek odporu presadil návrat k jadrovej energetike. Médiá však tvrdia, že Francúzsko politicky a hospodársky nepozdvihol, ako sľuboval, krajinu zakonzervoval v umiernenom liberalizme, ktorému vládne jeho politický pragmatizmus.

Pracoval ako investičný bankár

Macron sa narodil 21. decembra 1977 v Amiens, študoval filozofiu na parížskej univerzite Nanterre a v roku 2004 absolvoval prestížnu Národnú školu pre administratívnych úradníkov (ENA).

Začal pracovať ako investičný bankár v banke Rothschild & Cie. V rokoch 2006 – 2009 bol členom Socialistickej strany (PS).

Verejnosti bol prakticky neznámy do svojho príchodu do vlády v roku 2014, kedy sa stal ministrom hospodárstva. Preslávil sa hlavne zákonom, namiereným proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy.

„Ctižiadostivosť nie je nikdy skromná. Ak skromnosť znamená dosiahnuť priemerný úspech, tak môžem povedať len: nemám záujem.“

Takzvaný loi Macron, ktorý obmedzuje voľné podnikanie európskych dopravcov vo Francúzsku, začal platiť od leta 2016. Zahraniční dopravcovia musia vodičom za pracovný čas strávený na území Francúzska platiť tamojšiu minimálnu mzdu.

Do prezidentského súboja vstúpil v auguste 2016 so svojou novozaloženou stranou Vpred! (En Marche!), ktorá sa nachádza v strede politickej šachovnice. Strana sa pred parlamentnými voľbami v roku 2017 premenovala na Republiku v pohybe (La République en marche, LREM).

Kritizujú ho, že je prezidentom bohatých

V minulej predvolebnej kampani sa Macron zameral predovšetkým na ekonomiku, vďaka čomu upútal väčšiu pozornosť ako ostatní kandidáti. Jeho hlavným cieľom bolo zlepšiť ekonomiku Francúzska a urobiť z nej liberálnu krajinu, ktorá nebude známa najmä vysokými daňami.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron so svojou ženou Brigitte Macronovou.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron so svojou ženou Brigitte Macronovou.Foto: ÄŒTK/ABACA/Liewig Christian/ABACA
Foto: ČTK/ABACA/Liewig Christian/ABACA

Sľuboval znížiť dane o 50 miliárd eur a podporiť podnikanie a inovácie. Ako najmladší a atraktívny kandidát získaval sympatie davov na mítingoch, mal podporu politikov, ekonómov i médií. V druhom kole zvíťazil proti Marine Le Penovej so ziskom 66,06 percenta hlasov.

Obvinenia niektorých oponentov, že je povýšený a že je prezidentom bohatých, Macron odmieta a súčasne tvrdí, že prezident nemusí byť milovaný, ale je dôležité, aby zabezpečil pokrok svojej krajiny.

Od roku 2007 je Macron ženatý s bývalou učiteľkou francúzštiny Brigitte, ktorá je o 25 rokov staršia ako on. Spoznali sa na strednej škole, keď mal Macron len 15 rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet