Švédsko a Fínsko v máji spoločne vyjadria vôľu vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO). Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na švédske a fínske médiá.
Dvojica severoeurópskych krajín dlho zostávala stranou, po ruskej invázii na Ukrajinu však zásadne zmenila svoj doterajší postoj. Moskva oba štáty pred vstupom do NATO dôrazne varovala.
Švédsky denník Expressen a fínsky denník Iltalehti s odvolaním sa na zdroje blízke rokovaniam uviedli, že sa v týždni od 16. mája stretnú vrcholní predstavitelia oboch krajín, aby potom verejne oznámili cieľ vstúpiť do zatiaľ 30-člennej obrannej Aliancie.
Podľa skorších informácií by mal byť fínsky prezident Sauli Niinistö na štátnej návšteve Švédska v dňoch 17. a 18. mája.
Putinova invázia veci urýchlila
V oboch krajinách sa po februárovom začiatku vojny na Ukrajine rozprúdila debata o tom, či pre bezpečnosť nebude lepšie, aby sa stali členmi NATO. To by im totiž zabezpečilo kolektívnu obranu v prípade napadnutia treťou krajinou.
Vo Fínsku, ktoré s Ruskom zdieľa 1 300 kilometrov dlhú pozemnú hranicu, už o problematike od minulého týždňa diskutujú poslanci. Podľa prieskumov verejnej mienky vstup do NATO podporuje 60 až 70 % Fínov. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu to bola len zhruba štvrtina respondentov.
Švédsko už skôr avizovalo, že chce mať o možnom členstve jasno do konca mája. Vstup doteraz neutrálnej krajiny do Aliancie schvaľuje podľa posledného prieskumu 57 % opýtaných. V marci sa v prieskume prvýkrát v histórii krajiny za vstup do Aliancie vyslovila nadpolovičná väčšina Švédov.
Rusko obom štátom opakovane pohrozilo, že ich vstup do NATO by mal vážne politické a vojenské dôsledky.
