Je „veľmi pravdepodobné“, že Fínsko požiada o členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO). Pre televíziu Sky News to uviedla fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová.
„Zdá sa, že obyvatelia Fínska sa už rozhodli,“ citovala britská stanica v piatkovej (15. 4.) správe ministerku, podľa ktorej je invázia Ruska na Ukrajinu „budíčkom pre nás všetkých“. Tuppurainenová však zopakovala, že rozhodnutie vo Fínsku ešte nepadlo.
Fínska premiérka Sanna Marinová v stredu (13 4.) uviedla, že Helsinki svoje rozhodnutie urobia v priebehu niekoľkých týždňov.
O vstupe uvažuje aj Švédsko
O vstupe do NATO sa diskutuje aj vo Švédsku po tom, ako vpád ruských vojsk na Ukrajinu vyvolal v oboch severských krajinách prudký obrat verejnej a politickej mienky, pokiaľ ide o ich dlhodobú vojenskú neutralitu.
Švédska premiérka Magdaléna Andersonová ešte skôr poukázala na to, že členstvo v NATO „má svoje pre a proti“. Členstvo prináša bezpečnostné záruky, ale aj povinnosti k ostatným krajinám, pripomenula.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok varovalo pred nespresnenými „dôsledkami“ v prípade, ak by Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO.
„Rozhodnutie je na švédskych a fínskych predstaviteľoch. Mali by však chápať dôsledky takéhoto kroku pre naše bilaterálne vzťahy i pre architektúru európskej bezpečnosti ako celku,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa rezortu Marija Zacharovová, ktorú citovala agentúra AFP.
Hovorkyňa dodala, že Fínsko a Švédsko by členstvom v Aliancii nezvýšili úroveň svojej národnej bezpečnosti. „Automaticky sa ocitnú na frontovej línii NATO,“ uviedla.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok (14. 4.) varoval, že ak by sa Fínsko alebo Švédsko rozhodli vstúpiť do NATO, Rusko by umiestnilo pri pobaltských štátoch a Škandinávii jadrové zbrane.
