Ministerstvo školstva vytvorilo metodický materiál, ktorý prináša riešenia desegregácie škôl. Téma je zároveň súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Informovali o tom v pondelok (4. 4.) štátna tajomníčka pre inklúziu, národnostné školstvo a celoživotné vzdelávanie Svetlana Síthová a minister školstva Branislav Gröhling (SaS).
Slovenská republika dlhodobo čelí problémom vo vzdelávaní rómskych detí. Uplynulo už sedem rokov, odkedy Európska komisia začala proti Slovensku konanie tzv. infringement za porušenie Smernice o rasovej rovnosti, pripomenul rezort.
„Táto otázka dlhodobo ostala neriešená. Naším cieľom nie je školy trestať, ale, naopak, ísť cestou pozitívnych príkladov z praxe. Tie do materiálu priniesli samotní učitelia a riaditelia škôl. Všetci majú bohaté skúsenosti so vzdelávaním žiakov z rómskych komunít,“ uviedol Gröhling.
Materiál prináša rady aj odporúčania
Metodický materiál predstavuje základný rámec opatrení a odporúčaní, ktoré sa majú zaviesť v triedach, školách, mestách či krajoch.
„Tento dokument predstavuje základnú kostru, od ktorej sa budú odvíjať ostatné opatrenia, ktoré budú financované cez eurofondy,“ povedal minister.
„Jednou z výziev, ktorým čelíme, je pomôcť každému dieťaťu dosiahnuť úspech, získať vzdelanie a začleniť sa do spoločnosti bez ohľadu na to, odkiaľ pochádza. Práve u žiakov z marginalizovaných rómskych komunít je vyššia miera predčasného ukončenia školskej dochádzky, a teda aj menšia tendencia uplatniť sa na trhu práce a v živote,“ doplnila Síthová.
Skladá sa z troch častí
Manuál prináša odporúčania, rady a tipy pre zriaďovateľov a riaditeľov škôl, ako v procese desegregácie postupovať. Rozdelený je na tri časti. Prvá obsahuje vysvetlenie terminológie a prístupov, ktoré sú spojené s témou inklúzie, segregácie a desegregácie vo vzdelávaní.
Druhá časť obsahuje súbor opatrení a zmien, ako znížiť segregáciu na rôznych úrovniach – od úrovne triedy až po úroveň kraja.
„Tretiu časť opisujú prípadové štúdie a je to z praxe,“ doplnila Síthová s tým, že ide o štyri prípadové štúdie z lokalít obcí Bystrany, Plavecký Štvrtok a miest Dobšiná či Nitra.
„Ide o štyri rôzne prípady škôl, ktoré našli cesty, ako pomôcť svojim žiakom uspieť. To aj napriek ťažkej sociálnej situácii, do ktorej sa narodili,“ priblížila.
Sú to základné školy, ktoré postupne zvýšili úspešnosť svojich žiakov na stredných školách, znížili mieru prepadávania či dokázali osloviť aj žiakov z majority. Dáta z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ukazujú, že 25 percent rómskych detí navštevuje školu, kde všetci spolužiaci sú Rómovia. Na materiál budú nadväzovať výzvy.
