Celú svoju tvorbu zamerala na zobrazovanie premien rodnej Oravy a v jej celoživotnom maliarskom diele cítiť hlboký vzťah k rodnému kraju a jeho ľudu. Nazývali ju preto aj kronikárkou Oravy. Reč je o významnej slovenskej maliarke Márii Medveckej.
Jej dielo sa dá okrem galérií nájsť aj na poštových známkach. V minulosti (1961 až 1988) aj na desaťkorunovej československej bankovke, ktorej bola autorkou. V sobotu (23. 4.) uplynulo presne 35 rokov od jej úmrtia.
Mária Medvecká sa narodila 11. októbra 1914 v oravskej dedinke Medvedzie, ktorá je dnes mestskou časťou Tvrdošína. Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca (dnes časť Dolného Kubína).
Realistická orientácia
Študovala na Pedagogickej akadémii v Bratislave. Pôsobila ako učiteľka v Zubrohlave, Tvrdošíne, Jablonke a Námestove. V rokoch 1942 až 1945 študovala na Oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave u profesora Maximiliána Schurmanna.
Štúdium pokračovala na Akadémiách výtvarných umení vo Viedni u profesora Robina Christiana Andersena (1945 až 1946) a v Prahe u profesora Jána Želibského (1946 až 1947). V roku 1948 ešte absolvovala Vysokú školu výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave.
Bola predstaviteľkou realistickej orientácie slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Vo svojom diele dospela k pohľadu a výrazu založenému na bezprostrednom a nepatetickom vzťahu k realite krajiny a človeka.
Mala zmysel pre sociálne cítenie. Od 50. rokov minulého storočia sa venovala i angažovaným témam socialistického realizmu (industrializácia, budovanie socialistickej spoločnosti). Je autorkou žánrových obrazov, krajiniek a kresieb. Venovala sa figurálnej, krajinárskej a portrétnej tvorbe. Bola členkou tvorivej skupiny Život.
Orava bola jej domovom
S výnimkou študentských čias, prežila Mária Medvecká celý svoj život na Orave. Spolu s manželom akademickým maliarom Ctiborom Belanom sa venovala tvorivej práci a významnej kultúrno-výchovnej činnosti.
Obaja mali veľký podiel na vzniku Oravskej galérie v Dolnom Kubíne (1965). Doslova kliesnili cestu profesionálnemu výtvarnému umeniu v kraji, kde dovtedy tamojší obyvatelia nemali možnosť sa s ním stretať. Priekopnícku úlohu zohrali jej putovné výstavy po Orave.
Od roku 1979 v budove kúrie z 19. storočia vystavuje jej diela galéria v Tvrdošíne, ktorú po nej pomenovali. Na ploche 583 štorcových metrov vystavili 266 olejomalieb a kresieb, ktoré poskytujú obraz o jej vývojových etapách a žánrových okruhoch celoživotnej tvorby.
V roku 1979 mala súbornú výstavu v Národnej galérii v Prahe. Samostatne vystavovala v mnohých mestách v bývalom Československu aj zahraničí – v Číne, Maďarsku, NDR, Poľsku, Rumunsku a ZSSR.
Jej neľahký život a životná filozofia sa v ostatných rokoch života odrazili aj vo zvláštnej korešpondencii so spriaznenou dušou, spisovateľom a filozofom Pavlom Straussom. Pripomenul to ešte v roku 2016 web RTVS.
Akademická maliarka Mária Medvecká zomrela 23. apríla 1987 v Bratislave. Pochovaná je na cintoríne v Tvrdošíne-Medvedzí.
