Prvý záznam, ktorý hovorí o poprave nástrojom podobným gilotíne, pochádza z roku 1307 z írskeho mesta Merton. Zariadenie, ktorým sa vykonávalo stínanie hláv, nebolo teda novinkou.
No vďaka legislatíve prijatej vo Francúzsku sa upravilo do podoby, ktorá pre odsúdených mala znamenať menej trýznivú smrť. V pondelok 25. apríla uplynulo 230 rokov odkedy vo Francúzsku použili po prvý raz mechanický popravný prístroj známy ako gilotína.
V období, kedy sa počas Veľkej francúzskej revolúcie šírilo medzi verejnosťou heslo „Sloboda – Rovnosť – Bratstvo“, predstúpil pred Národné zhromaždenie lekár a politik Joseph-Ignace Guillotin, aby taktiež loboval za rovnosť. Tá sa však mala týkať smrti.
Guillotin mal dobré úmysly
Tento parížsky poslanec a profesor anatómie totiž tvrdil, že je nespravodlivé, aby sa bežní zločinci vo Francúzsku popravovali mučivými metódami, ako je obesenie, upálenie na hranici či lámanie na kolese, zatiaľ čo aristokratickí kriminálnici mali výsadu byť zabití odseknutím hlavy.
Guillotin preto v októbri 1789 požiadal zákonodarcov, aby sa riadili rovnostárskymi zásadami. Chcel, aby prijali miernejší systém trestu smrti, podľa ktorého by všetci previnilci boli sťatí bez ohľadu na to, z akej sociálnej vrstvy pochádzajú.
Napokon sa zaslúžil o prijatie zákona, podľa ktorého sa všetky rozsudky smrti museli vykonávať prostredníctvom stroja, ktorý by efektne oddelil telo od hlavy. Guillotin veril, že humánnejšia metóda výkonu trestu nakoniec povedie až k tomu, že rozsudok smrti bude zrušený.
„Mechanizmus padá ako blesk, hlava odletí, krv vystrekne, človek už neexistuje,“ povedal Guillotin svojim politickým kolegom na margo zariadenia, ktoré malo zabezpečiť rýchly a milosrdný odchod zo sveta.
Stroj testovali na živých ovciach
Doktor Antoine Louis a výrobca klavírov Tobias Schmidt zostrojili prototyp takéhoto mechanizmu, ktorý pôvodne dostal prezývku louison alebo louisette, no neskôr sa stal známy ako la guillotine. Niektoré zdroje však uvádzajú, že prvý funkčný model gilotíny vytvoril výlučne Tobias Schmidt.
Stroj predstavený v parížskej nemocnici Bicetre v roku 1792 najskôr testovali na živých ovciach i na mŕtvolách žien a detí. Rezy na mužských telách však neboli také čisté, čo si vyžiadalo zmenu dizajnu.
Gilotína mala približne 600 kilogramov, čepeľ vážila od 40 do 60 kilogramov a mala šikmý trojuholníkový tvar. Samozrejmosťou vybavenia bolo aj ťažké závažie, ktoré pri spustení malo zabezpečiť rýchly a presný rez ostria. Od okamihu spustenia mechanizmu po dopad čepele ubehlo asi pol sekundy.
Prvou obeťou sa stal vrah
Prvou obeťou takto skonštruovanej gilotíny sa 25. apríla 1792 stal za vraždu a lúpež odsúdený Nicolas-Jacques Pelletier, ktorého popravili na jednom z parížskych námestí.
Ako píše portál Historyhit, počas gilotínovej mánie v 90. rokoch 18. storočia boli takmer pol metra vysoké repliky čepelí a trámov obľúbenou hračkou, ktorú deti používali na dekapitáciu bábik alebo dokonca malých hlodavcov. Nové gilotíny si dokonca užívali aj vyššie vrstvy ako prostriedok na krájanie chleba a zeleniny.
Smrtiaci nástroj používali aj v Nemecku
Počas Francúzskej revolúcie sa gilotína stala hlavným symbolom obdobia vlády teroru a využila sa na popravu desiatky tisíc ľudí vrátane francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI., jeho manželky Márie Antoinetty či jedného z najdôležitejších predstaviteľov Veľkej francúzskej revolúcie Maximiliena Robespierra.
Guillotina údajne hlboko zarmútilo, že zariadenie, ktoré malo byť príkladom demokratickej povahy a pokrokového myslenia Francúzskej revolúcie sa stalo symbolom masakru a popravilo aj množstvo nevinných ľudí.
Smrtiaci nástroj našiel svoje uplatnenie aj v ďalších krajinách, najmä v Nemecku v období nacizmu. V rokoch 1933 až 1945 bolo týmto spôsobom popravených okolo 16 500 ľudí.
Vo Francúzsku sa posledný prípad usmrtenia týmto spôsobom datuje až do roku 1977. Krajina zrušila trest smrti v roku 1981.
