Energetický expert a uznávaný manažér, z ktorého sa stal víťaz parlamentných volieb v Slovinsku. Tak by sa dal jednou vetou zhrnúť úspech 55-ročného lídra strany Hnutie Sloboda Roberta Goloba.
Predseda liberálno-zeleného hnutia sa čoskoro podľa všetkého stane novým premiérom Slovinska a zosadí tak Janeza Janšu. Ten viedol krajinu najprv od roku 2004 do roku 2008 a následne od roku 2012 nepretržite doteraz. Jeho éru ukončil až biznismen, ktorý ohlásil premiérske ambície len minulý rok.
Skončil až po sérii reštrukturalizácií
Robert Golob sa narodil 23. januára 1967 v meste Šempeter pri Gorici. Vyštudoval elektrotechniku na Univerzite v Ľubľane. Potom študoval postdoktorandský program na univerzite v Atlante v USA, kde získal prestížne Fulbrightovo štipendium. Je otcom troch detí.
Považujú ho za skúseného manažéra a podnikateľa. V roku 1998 ho vymenovali za vedúceho vyjednávacieho tímu EÚ pre energetiku. Počas rokov 1999 až 2002 bol štátnym tajomníkom pre energetiku vtedajšieho ministra životného prostredia Janeza Kopaču. Vtedy sa podieľal na tvorbe kľúčových energetických zákonov.
V roku 2002 založil spoločnosť Istrabenz-Gorenje (teraz IGES) a stal sa jej riaditeľom. V októbri 2006 kúpil polovicu tejto firmy štátny podnik Gen Energija a firma sa premenovala na Gen-I. Stal sa aj menšinovým vlastníkom tejto významnej energetickej spoločnosti.
Na čele Gen-I bol až do roku 2021. Firmu po sérii reštrukturalizácií prevzal štát a Goloba vlani odvolali. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol vstúpiť do politiky a zabojovať o premiérsky post.
„Politika ma do tejto pozície nepostavila, ale prinútila ma začať robiť politiku po svojom,“ oznámil podľa telegram.hr, keď odchádzal z čela veľkej štátnej firmy.
S kormidlom spoločnosti sa totiž rozlúčil na konci rekordného obchodného roka. Gen-I vygeneroval tržby 3,4 miliardy eur a zisk 71 miliónov eur. Golob má v súlade so zmluvou nárok aj na ocenenie za minuloročný biznis. To, ako avizoval, venuje na charitu.
Liberálne a zelené hodnoty
V politike sa istým spôsobom angažoval už dlhšie. V minulosti bol napríklad podpredsedom stredoľavicovej strany Pozitívne Slovinsko, ktorá v roku 2011 vyhrala parlamentné voľby. Po jej rozpade sa angažoval v strane bývalej premiérky Alenky Bratušekovej. Pôsobí aj v komunálnej politike v meste Nova Gorica.
Ako pripomína portál 24ur.com, Robert Golob sa dlho bránil vstupu do politiky cez „veľké dvere“. V minulosti už veľakrát povedal, že nechce byť premiérom, no zároveň, že pochopil, že politika a ekonomika „idú k sebe“, a tak bol v politike „jednou nohou“.
Keď sa však odhodlal k premiérskej kandidatúre, okamžite zaznamenal vysokú podporu v prieskumoch verejnej mienky. Minulý rok sa preto rozhodol pre kandidatúru, premenoval mimoparlamentnú Stranu zelených (Z.DEJ), ktorej bol podpredsedom, na Hnutie Sloboda. Koncom januára 2022 ho zvolili za predsedu strany.
Počas celej predvolebnej kampane si udržal vysokú podporu – porovnateľnú s etablovanou a vládnucou SDS Janeza Janšu.
Neuškodili mu ani informácie o afére s účtami v Rumunsku a údajných úplatkoch z Čiernej Hory, ktoré označil za „nepravdivé“. Neskolilo ho ani to, že v posledných dňoch kampane bol v karanténe pre nákazu ochorením COVID-19.
Jednou z hlavných výčitiek voči Golobovi zo strany SDS boli tiež spomenuté vysoké príjmy z biznisu, ktorými financoval svoju stranu.
Čo chce dosiahnuť?
Golob hovorí o odlišnom prístupe v politike v porovnaní s predchádzajúcimi politickými elitami. Chce presadzovať za zmenu v krajine a za slobodu s dôrazom na zelenú transformáciu, právny štát, riešenie zdravotných a medzigeneračných výziev a digitalizáciu. Tiež tvrdí, že kladie dôraz aj na starostlivosť o zraniteľné a sociálne slabé skupiny občanov.
Avizoval aj istú očistu – zrušenie „škodlivých zákonov“ prijatých vládou Janeza Janšu aj na základe „právnych riešení pripravených občianskou spoločnosťou“, píše 24ur.com.
Vládu už v minulosti obvinil za to, že vytvorila policajný štát pod zámienkou boja proti koronavírusu. „V nedeľu sa nehlasuje proti Janšovi, ale proti policajnému štátu,“ povedal v kampani na predvolebnom mítingu.
„Ak získame dostatočnú podporu voličov, bol by som rád, keby sa zmenil hodnotový systém toho, čo je ľavica a čo je pravica. A aby to bolo ustanovené podľa európskych kritérií,“ dodal Golob.
Ten šancu od voličov dostal, keď Hnutie Sloboda dostalo 35,8 % hlasov. Dosiaľ vládnuca SDS Janšu obdržala 22,5 % podporu. Do parlamentu by sa mali dostať ešte kresťanskodemokratické a doteraz koaličné Nové Slovinsko so 7 %, sociálni demokrati s viac ako 6 % a Ľavica so 4 % hlasov.
