Ukrajina bude po krajinách Severoatlantickej aliancie naďalej požadovať lietadlá a ďalšiu ťažkú vojenskú techniku. Pred rokovaním so svojimi aliančnými kolegami to vo štvrtok (7. 4.) vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.
Kyjev sa podľa neho bude tiež snažiť Západ ďalej presviedčať k uvaleniu embarga na ruskú ropu a plyn. Podľa šéfa NATO Jensa Stoltenberga bude Aliancia Ukrajinu naďalej podporovať, zásadné je však pre ňu predísť eskalácii konfliktu.
„Prišiel som požiadať o tri veci: zbrane, zbrane a zbrane. Čím rýchlejšie sa doručia, tým viac životov sa zachráni,“ povedal Kuleba. Spomenul tiež, že jeho krajina potrebuje predovšetkým lietadlá, protitankové strely, systémy protivzdušnej obrany a armádne vozidlá.
Podpora NATO pokračuje
Podľa Stoltenberga krajiny NATO plánujú pokračovať v dodávaní zbraní, medzi ktorými je predovšetkým obranné vybavenie proti tankovým a leteckým útokom.
Ukrajina dostáva tiež drony, s dodávkami požadovaných stíhačiek však aliančné krajiny váhajú. Česko podľa neoficiálnych informácií ako prvý štát dodalo Kyjevu tanky.
Kuleba vo štvrtok uviedol, že jeho krajina potrebuje pomoc s dlhodobým riešením konfliktu. Kyjev aj Západ očakávajú, že sa v súvislosti s chystanou ruskou ofenzívou na východe a juhu Ukrajiny môže vojna pretiahnuť. Stoltenberg v stredu (6. 4.) hovoril o mesiacoch či dokonca rokoch.
„Myslím, že dohoda, ktorú ponúka Ukrajina, je férová. Vy nám dodáte zbrane, my obetujeme životy a vojnu sa podarí zvládnuť,“ vyhlásil Kuleba. Dôležité podľa neho bude aj úplné odstrihnutie Európy od ruských energií. Na tom sa však zatiaľ krajiny Európskej únie nezhodli pre odpor Nemecka, Rakúska či Maďarska.
Embargo na ruskú energiu
Podľa šéfa únijnej diplomacie Josepa Borrella, ktorý rovnako dorazil na rokovania v centrále NATO, by mohla EÚ prijať nové sankcie vo štvrtok či najneskôr v piatok (8. 4.).
V poradí piaty balík protiruských opatrení počíta so zákazom dovozu uhlia, na ktorého podrobnostiach sa však zatiaľ únijné štáty nezhodli. Borrell pritom podotkol, že sa únijní ministri zahraničia budú na budúci týždeň baviť aj o embargu na ropu a plyn. „Skôr alebo neskôr – a ja dúfam, že skôr – k tomu dôjde,“ povedal.
Ministri sa počas štvrtkového druhého dňa bruselského zasadnutia budú zaoberať aj celosvetovými dosahmi ruskej invázie vrátane toho, ako na jej odsúdenie presvedčiť Čínu.
K rokovaniam sa pripoja aj zástupcovia vlád pacifických krajín i ďalších partnerov vrátane Fínska a Švédska, medzi ktorých obyvateľmi po invázii vzrástla podpora vstupu do NATO.
