Pred vojnou na Ukrajine ušli za hranice viac ako štyri milióny ľudí. Migranti zadržaní v detenčných táboroch však ujsť nemôžu.
Občanov najmä ázijských štátov do nich umiestnili ešte pred ruskou inváziou, aktuálne v nich čakajú na deportáciu. Situáciu kritizujú ľudskoprávne organizácie. Brusel, ktorý tábory financuje, na kritiku zatiaľ nereagoval. Téme sa venovala v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko redaktorka RTVS Anna Síposová.
Utečencov vystavujú neférovému zaobchádzaniu
Dedina Žurawice leží na severozápade Ukrajiny, neďaleko hraníc s Bieloruskom. Má tisícku dobrovoľných domácich obyvateľov, približne stovka sú cudzinci a žijú v nej nedobrovoľne. Bývajú v bývalých kasárňach. Momentálne je z nich záchytné centrum pre migrantov, ktorých v únii nikto nechce.
Samotná EÚ do prestavby investovala takmer dva milióny eur. Nadia Hardmanová z organizácie Human Right Watch dlhodobo upozorňuje, že utečenci sú často vystavení neférovému zaobchádzaniu. To platí aj o táboroch v Líbyi, kde sú ľudia za peniaze európskych daňových poplatníkov mučení tamojšími strážami.
Teraz upozorňuje, že sú zavretí uprostred vojnovej zóny, podľa nej po vyše mesiaci trvania vojny neexistuje žiadne ospravedlnenie, aby ich tam ďalej zadržiavali.
Europoslankyňa vyvíja tlak na Brusel
Rovnako aj Michael Flyn z Global Detention Project na webinári EÚ o migrácii upozornil, že ženevská konvencia zaväzuje všetky strany, chrániť civilistov pod ich kontrolou pred nebezpečenstvom konfliktu.
To má teda platiť aj pre civilistov v migračných centrách, bez ohľadu nato, z ktorej krajiny sú.
Holandská europoslankyňa Tineke Strik preto vyzýva Brusel, aby vyvinul tlak na prepustenie týchto ľudí.
Spiegel upozorňuje, že Európska únia urobila z Ukrajiny svojho migračného vrátnika už na prelome tisícročia. Do troch detenčných táborov investovala viac než 30 miliónov eur.
