Vládny dlh krajín Európskej únie sa v roku 2021 znížil na 88,1 z predvlaňajších 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Oproti roku 2020, kedy na hospodárstvo začala dopadať koronavírusová pandémia, klesol vlani aj rozpočtový deficit členských krajín, a to zo 6,8 na 4,7 percenta HDP. Oznámil to v piatok (22. 4.) európsky štatistický úrad Eurostat.
Hlavný ekonóm banky Creditas Petr Dufek upozornil, že zadlženie krajín EÚ sa znížilo relatívne iba vďaka nominálnemu rastu ekonomiky.
„Fakticky dlh krajín Európskej únie vzrástol o 675 miliárd eur na 12,7 bilióna eur. Väčšinu nárastu tohto dlhu obstarali krajiny eurozóny, ktoré sa pri zakladaní menovej únie zaviazali správať sa rozpočtovo zodpovedne. Svetová finančná kríza aj pandémia však pravidlá rozpočtovej zodpovednosti odsunula na dlhú dobu stranou,“ uviedol.
Slovensko zaznamenalo nárast dlhu
Zadlženie slovenskej vlády sa vlani podľa Eurostatu zvýšilo z 59,7 percenta na 63,1 percenta HDP. Slovensko sa tak stalo štrnástou najmenej zadlženou krajinou.
Nižší dlh vykazovala iba pätica krajín: Estónsko (18,1 percenta), Luxembursko (24,4 percenta), Bulharsko (25,1 percenta) a Dánsko so Švédskom (obe 36,7 percenta).
Naopak najviac zadlžené bolo napriek výraznému zníženiu dlhu Grécko (193,3 percenta) nasledované Talianskom (150,8 percenta), Portugalskom (127,4 percenta), Španielskom (118,4 percenta) a Francúzskom (112,9 percenta).
Celkovo pri 14 krajinách prekročil dlh 60 percent HDP, čo je hranica stanovená predtým záväzným Paktom stability a rastu.
Európsky blok však jeho platnosť od začiatku pandémie pozastavil v záujme podpory ekonomík zasiahnutých krízou. Aktuálne sa krajiny chystajú vyjednávať o jeho aktualizovanej podobe.
Rozpočtový deficit vlani zaznamenali až na Dánsko a Luxembursko všetky krajiny EÚ. Najvyšší vykázala Malta (8,0 percenta), Grécko (7,4 percenta) a Lotyšsko (7,3 percenta).
