Britský biochemik Frederick Gowland Hopkins sa narodil 20. júna 1861 v Eastbourne. Jeho otec, kníhkupec, sa veľmi zaujímal o vedu, ale zomrel, keď bol Hopkins ešte dieťa. Ďalších desať rokov žil so svojou matkou v Eastbourne a ako dieťa prejavoval skôr literárny než vedecký vkus.
Ako píše portál nobelprize.org, v roku 1871 Hopkins odišiel do londýnskej školy. Bol bystrým školákom, veľmi sa mu darilo v chémii. Už ako 17-ročný dostal cenu za vedu.
Po šiestich mesiacoch práce poisťovacieho úradníka sa Hopkins stal konzultačným chemikom a následne, po absolvovaní kurzu chémie na Royal School of Mines, odišiel na University College v Londýne.
Promoval z medicíny
Jeho šikovnosť videl aj Thomas Stevenson, analytik ministerstva vnútra a expert na otravy, ktorý ho zamestnal ako svojho asistenta.
Časom sa rozhodol získať titul. V roku 1888 odišiel ako študent medicíny do Guy’s Hospital v Londýne. Okamžite tam získal štipendium Sira Williama Gulla.
V roku 1894 promoval z medicíny a štyri roky vyučoval fyziológiu a toxikológiu v Guy’s Hospital.
V roku 1914 sa stal profesorom biochémie na University of Cambridge, kde sa jeho študenti stali priekopníkmi neurochémie. Objavil, že stiahnutie svalu môže viesť k hromadeniu mliečnej kyseliny.
Zakladateľ vitaminologie
Zaoberal sa skúmaním významu pigmentov pre sekréciu, izoloval glutatión, vymyslel metódu na kvantitatívne stanovenie kyseliny močovej v moči. V roku 1906 zverejnil prácu o tzv. prídavných faktoroch vo výžive, ktoré boli neskôr nazvané vitamíny.
Experimentálne dokázal, že laboratórne zvieratá umierajú, pokiaľ sú kŕmené iba čistou zmesou bielkovín, uhľovodíkov a tukov. Ďalej zistil, že prídavné faktory nie sú iba jednotlivé látky, ale celé komplexy látok a venoval sa ich výskumu. Je považovaný za zakladateľa vitaminologie.
V roku 1929 získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo lekárstvo spolu s Christiaanom Eijkmanom za objav vitamínov podporujúcich rast.
Hopkinsa pasovali za rytiera v roku 1925 a v roku 1935 dostal Rád za zásluhy. V roku 1918 mu bola udelená Kráľovská medaila Kráľovskej spoločnosti v Londýne a jej Copleyova medaila v roku 1926.
Chemik zomrel 16. mája 1947 v Cambridge vo veku 85 rokov.