Bol jedným z najznámejších mostárov a konštruktérov Rakúsko-Uhorska. Vo svete sa zviditeľnil najmä ako blízky spolupracovník Gustava Eiffela pri stavbe slávnej Eiffelovej veže v Paríži. Od narodenia Jána Čiernohausa, neskôr známeho ako János Feketeházy, uplynulo v pondelok (16. 5.) 180 rokov.
V Štátnom archíve v meste Šaľa, kde sa narodil 16. mája 1842 v učiteľskej rodine, figuruje pod pôvodným menom Ján Čiernohaus, vysvetlila hovorkyňa mesta Erika Kollerová.
Bosporský prieplav či Eiffelova veža
Základné vzdelanie absolvoval v rodisku. Gymnaziálne roky prežil v Trnave a v Nitre. Neskôr pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu technického zamerania vo Viedni, štúdium úspešne ukončil v Zürichu.
Najskôr pracoval na riaditeľstve železníc vo Viedni, kde projektoval strešné konštrukcie a oceľové mosty. Podieľal sa aj na projektovaní odvážneho diela – Bosporského prieplavu, čím si získal medzinárodný rešpekt.
Záujem o spoluprácu s Čiernohausom prejavil tiež Eiffel. Bolo to v období, keď sa pripravovala svetová výstava a pri tejto príležitosti naplánovali výstavbu dominanty Paríža – vyše 300 metrov vysokej veže v centre metropoly Francúzska.
Stavba Eiffelovej veže trvala len 18 mesiacov. Čiernohaus zodpovedal za výpočet nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu deväť tisíc ton. Zároveň bol odborným dozorom stavby. Elegantná, ľahko pôsobiaca konštrukcia sa ukázala byť veľmi stabilnou.
S výškou 324 metrov bola do roku 1930 najvyššou stavbou na svete. Veža, vyvolávajúca protichodné nálady, odsudzovaná aj velebená, mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909. Napokon nebola odstránená a dodnes priťahuje pozornosť návštevníkov z celého sveta.
Priekopník v stavbe mostov
Eiffel sa po dokončení stavby s Čiernohausom rozišiel, ten sa následne prihlásil do medzinárodného konkurzu vypísaného uhorským kráľovským dvorom na výstavbu dunajského mosta v Budapešti.
Konkurz vyhral a stal sa projektantom nielen spomínaného mosta, ale prakticky všetkých budapeštianskych mostov.
Bol priekopníkom v stavbe mostov, keď dokázal staticky riešiť konštrukčné celky podľa vlastných výpočtov. Kým v tej dobe sa na technických školách učilo, že rozpätie nesmie byt väčšie ako desať metrov, Čiernohaus svoje projekčné celky predimenzoval.
Vtedy ani netušil, že jeho mosty budú o desiatky rokov neskôr niekoľkonásobne preťažené. Jeho výpočty vyhovovali technickým parametrom aj na konci 20. storočia.
Medzi Čiernohausove významné diela patrí konštrukcia Východnej stanice v Budapešti a budapeštianska centrálna kotolňa. Projektoval tiež konštrukciu na obracanie rušňov v Budapešti, tento projekt realizovali aj v iných európskych mestách.
Je tiež autorom prvého otáčavého mosta v Európe, ktorý postavili v chorvátskej Rijeke. Ďalšími jeho dielami sú most cez Tisu v Segedíne a viedenský most Stadlau cez Dunaj.
Pod organizáciou Maďarských štátnych železníc pracoval až do roku 1892, odkiaľ z funkcie hlavného inžiniera odišiel do dôchodku. Výkresy jeho najvýznamnejšieho diela – Mosta slobody v Budapešti, vypracoval už ako dôchodca. Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) sa v roku 1918 vrátil Čiernohaus-Feketeházy do Šale, kde zomrel 31. októbra 1927 vo veku 85 rokov.
Pomenovali po ňom nielen ulicu
V Šali po ňom pomenovali ulicu v blízkosti centra. V miestnom cintoríne postavili kaplnku rodiny Feketeházyovcov a aj budova maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok nesie názov maďarský dom Jánosa Feketeházyho.
„Na budove Mestského úradu umiestnili aj dve pamätné tabule Feketeházyho v slovenskom a v maďarskom jazyku. Budova Mestského úradu však nedávno prešla komplexnou rekonštrukciou. Práve v týchto dňoch riešime otázku, kam pamätné tabule umiestniť,“ uviedla hovorkyňa Šale Kollerová.
„Z technických príčin ich nie je možné umiestniť na vynovenú fasádu a preto plánujeme vytvoriť vedľa budovy radnice pamätné miesto. Tu by sme umiestňovali aj v budúcnosti pamätné tabule významných osobností Šale. Ako prvú tu určite umiestnime pamätnú tabuľu Feketeházyho,“ špecifikovala.
