Najväčší zabijak na svete je nedostatok výživného jedla. Na svedomí má viac ako pätinu úmrtí, podľa štúdie Global Burden of Disease tak potravinová kríza zničí viac životov ako fajčenie.
Corinna Hawkesová z Centra pre potravinovú politiku na University of London upozorňuje, že konflikt na Ukrajine k tomu síce prispieva, problém je však aj inde. Vysvetľuje, že v histórii sa nedostatok jedla týkal kríz, ako boli vojny či pandémie, tie však boli ohraničené časovo. Súčasné krízy ale nie sú krátkodobé. Celý systém je veľmi krehký a stačí málo, aby sa vychýlil z rovnováhy.
Z rovnováhy ho vychyľuje niekoľko faktorov. „Poľnohospodárska produkcia je závislá hlavne na štyroch plodinách. A všetky tieto plodiny – cukrovú trstinu, kukuricu, ryžu a pšenicu vyváža len niekoľko krajín a obchodujú s nimi prioritne štyri nadnárodné spoločnosti. Sú známe ako ABCD podľa ich iniciálok názvov,“ objasňuje expertka na udržateľnosť z Mazars Janka Ružická.
Chudobné krajiny ťahajú za kratší koniec
Podľa portálu Politico predávajú štyri nadnárodné firmy plodiny tam, kde im zaplatia viac. Chudobné krajiny tak opäť raz ťahajú za kratší koniec, rovnako ako farmári v treťom svete, ktorých dostal na kolená predchádzajúci lacný dovoz. Nahradiť výpadok nedokážu.
„Riešením situácie by bolo, aby sa krajiny mohli spoliehať na miestnu výrobu a diverzifikovať, čo pestujú. Až 90% kalórií , ktoré človek prijíma, pochádza len z 15 plodín. Diverzifikácia jedla, ktoré jeme, by mohla pomôcť, pretože napríklad z viac ako 7 000 jedlých rastlín sa na celom svete pestuje vo veľkom iba okolo 400,“ vysvetlila Ružická.
Miestna produkcia a diverzifikácia môže podľa expertov navyše spomaliť klimatickú zmenu, zmenšiť počet hladujúcich, aj zlepšiť zdravie ľudí, a to nielen v rozvojových, ale i vyspelých krajinách.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
