Nelegálne prístrešky v okolí Oravskej priehrady si stovky ľudí postavili načierno. Na štátnych pozemkoch a aj v ochrannom pásme. Vodohospodári dali majiteľom rok na to, aby stavby beztrestne zlikvidovali. Lehota uplynie koncom júna, kedy prídu na rad pokuty a búranie.
„Problém je v tom, že ide o čierne stavby – väčšinou na štátnych pozemkoch. S tým, že ide o prírodovedne mimoriadne cenné územie, kde sa nachádza viacero vzácnych druhov flóry a fauny, ako aj vzácnych biotopov,“ vysvetlil riaditeľ CHKO Horná Orava Šimon Kertys.
Pozrite si celú reportáž, ktorú pripravilo banskobystrické štúdio RTVS:
Práve tieto stavby podľa neho priamo zaberajú biotopy, narúšajú kontinuitu územia a aj estetické hľadisko. Monitoring stavieb sa uskutočnil v roku 2016. „Vtedy sme sa zamerali práve na ten úzky okruh okolo Oravskej priehrady. Práve na prevažne štátnych, pozemkoch, v tých prírodovedne najcennejších územiach, sa nazbieralo cca 120 čiernych stavieb,“ priblížil Kertys.
V cennejších územiach žijú druhy, ktoré sú pre chránené územie kritériom – vtáctvo, ale aj o obojživelníky a veľké cicavce. Tie tam nachádzajú pokoj a práve narúšaním tam môže dôjsť k nejakej strate.
„Dochádzalo aj k znečisťovaniu okolia, ako aj vodného diela Oravská priehrada. Tak sa začalo uvažovať, ako pomôcť odstránením čiernych stavieb, spravili sme inventarizáciu čiernych stavieb so zameraním GPS. Spravil sa zoznam a minulý rok v júni sa dali na tieto stavby výzvy, a ľudia sa už začali zaujímať, že kedy sa to začne. Podaktorí už začali sami odstraňovať svoje nelegálne stavby na základe vlastného uváženia,“ pokračoval vodohospodár Miloš Okál.
Majiteľov stavieb nepoznajú, preto ide o čierne projekty. Na Oravu totiž chodí veľa rybárov – najmä zo Žilinského kraja, ale aj z iných kútov Slovenska, ba až zo zahraničia. „Dúfam, že aj ľudia si troška uvedomia, že treba chrániť prírodu. A že priehrada patrí všetkým – či turistom, rybárom alebo rekreantom,“ uzavrel Okál.
