História odzbrojovacích dohôd medzi USA a ZSSR siaha do 60. rokov 20. storočia. Vtedy nastal zlom v podobe karibskej krízy a svet stál v roku 1962 po prvý raz na prahu jadrovej katastrofy.
Blízkosť atómovej vojny poukázala na iracionálnosť pretekov v zbrojení, pričom potreba rokovať sa stala imperatívom doby.
Séria rozhovorov medzi USA a ZSSR
Séria rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) o obmedzení strategických zbraní (SALT – Strategic Arms Limitation Talks) sa začala v roku 1969. O tri roky neskôr vyústila do podpísania zmluvy SALT I.
Tú podpísali vtedajší americký prezident Richard Nixon a najvyšší predstaviteľ ZSSR Leonid Brežnev. Stalo sa tak presne pred 50 rokmi – 26. mája 1972.
Bol tu však ešte jeden moment, po ktorom svet pochopil, že nevyhnutne potrebuje program jadrového odzbrojenia. Stala sa ním skúška vyše 50-megatonovej vodíkovej bomby, nazvanej Cár-bomba.
Najväčšia explózia jadrovej bomby
Test približne osem metrov dlhej bomby sa uskutočnil 30. októbra 1961. A to na sovietskom testovacom polygóne na ostrove Nová Zem (Novaja Zemľa). Išlo o najväčšiu explóziu jadrovej bomby.
Ničivá sila tejto superbomby bola niekoľkotisíckrát väčšia než atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), ktorú zhodili Američania na Hirošimu. Atómový hríb sa dvihol do výšky 67 kilometrov.
Po sérii rokovaní podpísali v auguste 1963 predstavitelia USA, ZSSR a Británie Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní v kozmickom priestore, pod vodou a na zemskom povrchu a v roku 1968 nasledoval podpis Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
To znamenalo posun v dovtedajších snahách o kontrolu šírenia jadrových zbraní prostredníctvom medzinárodných dohôd.
O rok neskôr, v roku 1969, sa začali v Helsinkách rozhovory medzi USA a ZSSR o obmedzení strategických zbraní (SALT), ktoré vyústili do podpísania zmluvy, známej pod skratkou SALT I.
Tá platila 30 rokov. Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA od zmluvy v riadnej šesťmesačnej výpovednej lehote jednostranne odstúpili (13. júna 2002).
Zmluva mala zabrániť použitiu jadrových zbraní
Zmluva vychádzala z predpokladu, že zákaz protiraketovej obrany urobí obe krajiny zraniteľnými voči jadrovej deštrukcii, a teda im zabráni použiť jadrové zbrane.
Obe strany sa zaviazali nepoužívať systém protiraketovej obrany ABM (anti-ballistic missiles) na obranu svojej krajiny. Teda ani nebudovať základne na takúto obranu, a nevyužiť systém na obranu akejkoľvek inej oblasti. Výnimkou bola jedna základňa pre každú zo strán, ktorá však mala mať kapacitu najviac 100 protirakiet.
Prakticky hneď po podpísaní zmluvy SALT I sa začali v roku 1972 rokovania o ďalšom obmedzení strategických útočných zbraní. K podpisu tejto dohody, známej pod skratkou SALT II, však došlo až na stretnutí najvyššieho predstaviteľa Sovietskeho zväzu L.I. Brežneva a amerického prezidenta Jimmyho Cartera vo Viedni 18. júna 1979.
Podstatou tejto dohody bolo obmedzenie alebo zakázanie vývoja niektorých druhov balistických rakiet s jadrovými hlavicami.
Najhoršie vzťahy od konca studenej vojny
Vlani v októbri vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin, že preteky v zbrojení sú „na pochode“ a odštartovalo ich americké odstúpenie od zmluvy ABM. „Sme pripravení mať na zreteli objektívne okolnosti a začať v tejto veci konštruktívny dialóg,“ citovala Putina agentúra TASS.
Putin ďalej vyhlásil, že hoci má Rusko nové zbrane, vo vývoji ktorých podľa neho predbehlo prvýkrát v histórii USA, tak nimi nikoho neohrozuje a je pripravené rokovať o znížení počtu útočných zbraní.
Súčasné americko-ruské vzťahy bývajú označované za najhoršie od konca studenej vojny, zhoršili sa okrem iného kvôli ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014, vojne v Sýrii alebo obvinením, že sa Kremeľ mieša do amerických volieb, čo Moskva popiera.
Ďalšie výrazné zhoršenie vzťahov Ruska s USA aj väčšinou demokratických krajín nastalo po tom, ako tento rok vo februári ruská armáda napadla Ukrajinu.
