Od narodenia sovietskeho komunistického politika a štátnika Leonida Iľjiča Brežneva, generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ), uplynulo 115 rokov.
Na najvyššom poste v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR – súčasná Ruská federácia, RF) stál 18 rokov. Ovládal jadrovú veľmoc a rozhodoval o osude takmer 300 miliónov sovietskych občanov.
Brežnev sa narodil 19. decembra 1906 v meste Kamenskoje (dnes Dneprodzeržinsk) v Dnepropetrovskej oblasti na Ukrajine. Absolvoval vysokú školu technického smeru, pracoval ako inžinier v metalurgickom závode v Kurskej oblasti.
Komunistické začiatky
Počas druhej svetovej vojny bojoval na Kaukaze, Kryme, Ukrajine, v Poľsku. Ako politický činiteľ sovietskej armády sa zúčastnil na oslobodzovaní bývalého Československa a na oslobodenom území pomáhal pri organizačných prácach komunistickej strany.
Do KSSZ vstúpil v roku 1931, keď mal 25 rokov. Od funkcií v okresných štruktúrach sa postupne začiatkom 50. rokov 20. storočia dostal do blízkosti Josifa Visarionoviča Stalina a stal sa členom Sekretariátu ÚV KSSZ. Po jeho smrti sa síce dostal do kruhu jeho blízkych stúpencov, avšak vedúcu úlohu v strane a štáte získal Nikita Sergejevič Chruščov.
V roku 1964 po vnútrostraníckom puči a odstránení Chruščova z vedenia vymenovali Leonida Iľjiča Brežneva za prvého tajomníka ÚV KSSZ a jeho pozícia sa postupne upevňovala. Posilnil centrálne rozhodovanie z Moskvy, do vedenia vniesol stabilnejšie a pragmatickejšie metódy práce.
Za Brežnevovej éry sa podpísali v roku 1972 a 1979 zmluvy o obmedzení strategického zbrojenia SALT I. a SALT II. Vrcholným výsledkom tohto úsilia bola Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe roku 1975 vo fínskych Helsinkách.
Spiatočnícky ZSSR
Vnútropolitická situácia v ZSSR počas mnohých rokov jeho vládnutia sa dá charakterizovať popri odzbrojovacích zmluvách so Spojenými štátmi ako hospodárska stagnácia a neschopnosť riešiť ekonomické a politické problémy.
Pokračovalo sa v zbrojení a platila Brežnevova doktrína obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín. Pomery v ZSSR sa síce stabilizovali, no zostarnuté vedenie odmietalo progresívne zmeny.
V roku 1968 Brežnev nariadil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, v decembri 1979 zase vstup sovietskych vojsk do Afganistanu, kde sa po prevrate uskutočnenom komunistami rozpútal boj medzi stúpencami starej a novej vlády.
Nový režim v Afganistane nemal medzi ľudom podporu a neuspel ani za vojenskej podpory zo ZSSR. Vojna navyše nemala dobrý ohlas ani v Sovietskom zväze.
Známy bozk
Do histórie sa Brežnev zapísal aj presláveným bozkom s vtedajším lídrom Nemeckej demokratickej republiky (NDR) Erichom Honeckerom. Brežnev sa s Honeckerom stretol pri príležitosti 30. výročia vzniku NDR. Scénu vyobrazili aj na časti Berlínskeho múru.
Išlo však o bežný prejav medzi lídrami socialistických krajín. Takzvaný „socialistický bratský bozk“ pozostával z objatia a troch bozkoch na líca. V prípade, že predstavitelia krajín mali medzi sebou bližší vzťah, bozk mohol padnúť aj na pery. Brežnev tento pozdrav využíval často.
Zhruba od 70. rokov 20. storočia sa Brežnevovo zdravie zhoršovalo. Prekonal niekoľko mŕtvic, infarktov a klinických smrtí. Zomrel 10. novembra 1982 v Moskve vo veku nedožitých 76 rokov na zlyhanie srdca.
Pompézny pohreb mal 15. novembra 1982, vysielala ho televízia a do Moskvy prišlo 32 vtedajších hláv štátov (americký prezident Ronald Reagan odmietol, zastúpil ho viceprezident). Smrťou Brežneva sa začal pád komunizmu v Európe.
