Maďarsko má výhrady k najnovšiemu návrhu podoby embarga Európskej únie na ruskú ropu, nezohľadňuje vraj energetickú bezpečnosť krajiny. Pri príchode na rokovanie samitu únijných lídrov to novinárom povedal maďarský premiér Viktor Orbán.
Budapešť podľa neho podporuje Európskou komisiou navrhnutú výnimku pre ropu prepravovanú ropovodmi. Chce však mať zabezpečený prístup k tejto surovine tiež v prípade ich poškodenia či výpadku.
Orbán dodal, že sa ešte pred začiatkom samitu stretne so svojím slovenským kolegom Eduardom Hegerom (OĽANO), ktorého krajina mala rovnako k predloženému návrhu pripomienky.
Nemecký kancelár Olaf Scholz pri príchode na rokovanie povedal, že sa EÚ „skôr či neskôr“ zhodne na podmienkach embarga a apeloval na jednotu únijných krajín vo vzťahu k Rusku.
Predsedníčka únijnej exekutívy Ursula von der Leyenová vyhlásila, že nečaká uzavretie konečnej dohody počas dvojdňového rokovania prezidentov a premiérov, ale až v nasledujúcich dňoch.
Ďalšie sankcie proti Rusku
Šiesty súbor sankcií za ruskú inváziu na Ukrajina Komisia navrhla už začiatkom mája. Jeho zásadnou časťou mal byť úplný zákaz dovozu ruskej ropy od začiatku budúceho roka.
Proti sa však postavila Budapešť, ktorá sa neuspokojila s dočasným odkladom, ktorý malo Maďarsko pre svoju závislosť od ruského dovozu dostať rovnako ako Česko a Slovensko.
Šéfovia štátov Únie sa preto budú baviť o upravenom návrhu, ktorý počíta so zákazom dovozu ruskej ropy tankermi, ale ponecháva dočasnú výnimku pre prepravu ropovodmi.
Na detailoch návrhu sa v pondelok (30. 5.) diplomati členských krajín, ktorí pripravujú rokovania samitu, už po niekoľkýkrát nezhodli, okrem iného pre trvajúce maďarské námietky. „Sme pripravení podporiť šiesty balík, ak bude riešiť zabezpečenie maďarských dodávok energie. To sa doteraz nestalo,“ zdôraznil Orbán.
Závery samitu
Spolu s ostatnými lídrami bude mať na stole návrh záverov samitu, ktorý všeobecne schvaľuje ropné embargo s dočasnou výnimkou pre ropovody.
Lídri sa v ňom tiež chystajú vyzvať Radu EÚ zastupujúcu členské krajiny, aby bezodkladne dohodla finálnu podobu embarga zabezpečujúceho „férovú konkurenciu a rovnaké podmienky na jednotnom trhu EÚ“ ako aj „solidaritu medzi členskými štátmi v prípade náhlych prerušení dodávok“.
Česko a Slovensko, ktoré sú tiež závislé od suroviny z ropovodu Družba, majú podľa diplomatov po zohľadnení niektorých svojich námietok k novému návrhu embarga ústretovejší prístup ako Budapešť.
Obe krajiny chceli zabezpečiť výnimky z ustanovenia, podľa ktorého sa nebude dať upravené ropné produkty dovážané ropovodmi predávať do ďalších krajín. To by najmä Česku znemožňovalo nákup z rafinérií v susedných štátoch.
Lídri ďalších krajín na čele s Poľskom a pobaltskými štátmi dávali pred samitom najavo, že sa chcú na embargu dohodnúť čo najrýchlejšie. Lotyšský premiér Krišjánis Kariňš v pondelok poznamenal, že Únia zabudla, čo je hlavnou príčinou prijímania sankcií.
„Teraz nerobíme normálnu politiku, keď každá krajina obhajuje svoje záujmy. Sme v situácii, keď napadli európsku krajinu,“ odkázal kolegom, aby rokovania o embargu dotiahli urýchlene k záveru.
