Dánsko a Estónsko chcú rýchle prijatie Fínska do Severoatlantickej aliancie (NATO). Švédsko zase uviedlo, že pri rozhodovaní o potenciálnom vstupe do NATO vezme do úvahy postoj Fínska. Krajiny to uviedli vo štvrtkovej (12. 5.) reakcii po oznámení fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa a premiérky Sanny Marinovej o tom, že podporujú vstup krajiny do Aliancie.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová aj predsedníčka estónskej vlády Kaja Kallasová dali vo vyhláseniach na twitteri najavo, že prijatie Fínska do Aliancie by maximálne podporovali.
Dúfajú v rýchle prijatie
„Dánsko, samozrejme, vrelo privíta Fínsko v NATO. Posilní to NATO a našu spoločnú bezpečnosť,“ napísala Frederiksenová. „Dánsko urobí všetko pre rýchly prijímací proces po formálnom podaní žiadosti,“ dodala.
„Plnú podporu“ sľúbila dosiaľ vojensky neutrálnym Fínom tiež Kallasová. Estónsko podľa nej urobí rýchlo všetky kroky spojené s očakávanou fínskou žiadosťou a podporuje „rýchly prijímací proces“. „Naši severní susedia práve píšu dejiny. Dnešné oznámenie otvára cestu pre fínsky vstup do NATO,“ napísala.
„Fínsko je najbližším bezpečnostným a obranným partnerom Švédska a my musíme vziať fínske stanovisko do úvahy,“ poznamenala zase švédska ministerka zahraničia Ann Lindeová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase na twitteri napísal, že mal telefonický rozhovor s prezidentom Fínska. V ňom ocenil pripravenosť Helsínk uchádzať sa o členstvo v NATO. „Diskutovali sme aj o európskej integrácii Ukrajiny,“ doplnil.
Nórska expremiérka a opozičná líderka Erna Solbergová sa podľa webu iltalehti.fi vyjadrila, že členstvo Fínska je dobrou vecou pre európsku bezpečnosť.
„Teraz je veľmi dôležité, aby bol čas medzi podaním žiadosti Fínska o členstvo a formálnym vstupom do Aliancie čo najkratší. Nórsko sa počas tohto obdobia musí podieľať na potrebných bezpečnostných opatreniach pre Fínsko,“ uviedla Solbergová.
Reakcie aj zo Slovenska a Česka
Podporu vstupu Fínska do NATO víta aj premiér SR Eduard Heger (OĽANO). „Posilní sa tým nielen bezpečnosť Fínska, ale aj celej demokratickej Európy, každého z nás. Pretože len silná Aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného, demokratického sveta,“ poznamenal.
Ministerstvo obrany SR uviedlo, že plne podporuje a zároveň sa mimoriadne teší z deklarovaného záujmu Fínska a Švédska o vstup do NATO. „Ide o potešujúci krok na pozadí odsúdeniahodného konania Ruskej federácie, ktorá inváziou a agresiou na Ukrajine prekročila rubikon a spustila prirodzenú reakciu v podobe výrazného posilnenia NATO,“ napísal rezort.
„Treba uznať Putinovi, že jedna vec sa mu naozaj podarila – výrazne posilnil NATO. Ďakujeme,“ dodal jeho šéf Jaroslav Naď (OĽANO).
Matúš Halás z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko pripomenul, že po prihláške alebo vyjadrení úmyslu vstupu do NATO je ďalším krokom zasadnutie Severoatlantickej rady. Proces trvá najmenej pol roka, no v prípade Fínska a Švédska to podľa Halása môže byť kratšie.
„Fínsko už dlhšiu dobu koketovalo s možnosťou vstúpiť do Severoatlantickej aliancie,“ uviedol bývalý náčelník Generálneho štábu českej armády Jiří Šedivý podľa ČT24.
„My sme pripravovali ČR a našu armádu dva roky. Myslím si, že Fínsko sa môže dostať do Aliancie v dobe menej ako jeden rok. Záleží na tom, ako budú vyzerať ratifikačné procesy v jednotlivých štátoch,“ dodal Šedivý.
Stoltenberg: Fínsko vrúcne privítame v NATO
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok privítal rozhodnutie vedúcich predstaviteľov Fínska. Informovala agentúra AFP.
Stoltenberg označil rozhodnutie Fínska za „plne zvrchované“ a dodal, že NATO ho „plne rešpektuje“. „Ak sa Fínsko rozhodne o členstvo požiadať, vrúcne ho v NATO privítame,“ povedal. Možný prístupový proces Fínska by bol podľa jeho slov „hladký a rýchly“.
Rusi hovoria o hrozbe
Vstup Fínska do NATO bude pre Rusko predstavovať hrozbu, uviedol hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov. Konkrétne kroky Moskvy v reakcii na rozšírenie NATO budú podľa neho závisieť od toho, do akej miery sa vojenská infraštruktúra Aliancie posunie k ruským hraniciam.
Hovorca Kremľa podľa ruských agentúr tiež uviedol, že žiadna strana si neželá priamy stret medzi Ruskom a NATO, súčasne ale Dmitrij Peskov varoval, že Rusko odpovie na prípadný zásah do „špeciálnej vojenskej operácie“, teda do vojny, ktorú Moskva od konca februára vedie proti Ukrajine.
„Ďalšie rozšírenie NATO neurobí náš kontinent stabilnejším a bezpečnejším,“ vyhlásil Peskov podľa agentúry Interfax. „Vždy sa posudzujú a analyzujú najrôznejšie varianty,“ odvetil na otázku, či v Kremli počítali s takouto reakciou na „špeciálnu operáciu“.
„NATO sa posúva naším smerom. Preto sa, samozrejme, toto všetko stane súčasťou špeciálnej analýzy a vypracovania nevyhnutných opatrení na to, aby sme nastolili rovnováhu v situácii a zabezpečili našu bezpečnosť,“ povedal Peskov.
„Priamemu stretu Ruska a NATO sa chcú všetci vyhnúť, aj Rusko,“ zdôraznil podľa TASS. Varoval, že Rusko „rozhodne odpovie“ akejkoľvek strane, ktorá sa akokoľvek pokúsi „vliezť na Ukrajinu“ a zasiahnuť do „operácie ruských síl“.
Postoj krajiny sa zmenil
Britská verejnoprávna BBC informovala o oznámení Fínska ako o „veľkej zmene politiky vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu“. Nemecký Zeit zase uviedol, že „teraz je pravdepodobnejšie, že Fínsko požiada o členstvo“ a že „Niinistöove slová majú v krajine váhu“.
V porovnaní dodal, že „Fínsko v posledných rokoch znížilo výdavky na obranu, ale stále má väčšiu armádu ako ľudnatejšie Švédsko“.
Správu doplníme o ďalšie reakcie.
