Švédsko a Fínsko sú podľa bezpečnostných expertov pre Severoatlantickú alianciu „žiadanými partnermi“. Poukazujú na to, že už teraz ich v bruselských kuloároch vnímajú ako členov NATO a vyzdvihujú, že sa na spolupráci podieľajú viac ako niektorí jeho súčasní členovia.
Niektorí dokonca hovoria o významnom míľniku v bezpečnosti Európy a najmä pobaltských krajín. Téme sa venovala redaktorka RTVS Jana Balková v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko.
Išlo by o jednoznačné posilnenie
Vstupom Švédska a Fínska do NATO by sa zreformoval pomer síl v rámci Európy a v Baltskom mori by pribudla dôležitá strategická základňa. Aj takto opisujú niektorí odborníci prínos členstva škandinávskych štátov v Aliancii. Analytička Kristína Soukupová v Českom rozhlase vysvetľovala, čo bude znamenať ich členstvo v NATO pre európsku bezpečnosť.
„Posilnenie je jednoznačné v tom, že pristupujú ďalšie dve modernizované, schopné a vycvičené armády,“ povedala analytička.
Podľa analytika Ústavu medzinárodných vzťahov Matúša Halása ide predovšetkým o veľkú zmenu na politickej a strategickej úrovni, keďže krajiny v okolí Baltského mora, s výnimkou Ruska, by boli členmi NATO. No dodáva, že aj keď nepôjde o veľkú zmenu na operačnej úrovni, bol by to prelom.
„Čo sa týka toho, že dve neutrálne krajiny s dlhodobou tradíciou neutrality, vstúpia do NATO. Tým sa zmení rozloženie sily v rámci baltského mora, pretože to už bude iba NATO a Rusko. To je dosť veľká a výrazná zmena. Nehovoriac o tom, že NATO získa dve krajiny, ktoré budú môcť reálne pomáhať s obranou Pobaltia,“ uviedol pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko Halás.
Štáty už obrannú dohodu s USA majú
Pripomína, že Štokholm aj Helsinki už majú Dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi, čo znamená, že ak by sa niečo stalo napríklad v Pobaltí, spojenci môžu využívať švédsky aj fínsky vzdušný priestor. Obe krajiny prispievajú do NATO aj znalosťami v oblasti kybernetických útokov a strategických otázok v arktickom regióne.
Odborníci tiež pripomínajú, že by naopak mohli ťažiť z jadrového odstrašujúceho prostriedku proti Rusku, keďže ani jedna z krajín nesúhlasí s rozmiestnením jadrových zbraní a vojenských základní NATO na svojom území. Halás však poukazuje na to, že hľadiska obranyschopnosti a bezpečnosti Aliancie je dôležitá iná vec.
„Ešte sa bude pravdepodobne meniť celá dynamika vzťahov s Ruskou federáciou. Následne to môže ovplyvňovať obranu a plánovanie bezpečnosti a obrany v NATO,“ dodal Halás.
Skonštatoval, že fínska hranica s Ruskom je už teraz oblasťou zvýšeného napätia a zmení sa len jej dĺžka. Moskva už avizovala, že v Baltskom mori zmení rozmiestnenie niektorých jednotiek.
