Vojna, politické prenasledovanie či občianske nepokoje. Na celom svete bolo nútených opustiť svoje domovy vyše sto miliónov ľudí.
Konflikt na Ukrajine vyvolal najväčšie a najrýchlejšie vysídľovanie v Európe od druhej svetovej vojny. Viac ako stovka krajín si v pondelok (20. 6.) pripomína Svetový deň utečencov.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Európa čelila v roku 2015 veľkej migračnej vlne. Ľudia utekali pred vojnou v Sýrii. Povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov politici odmietli, proti ich prijatiu bojovali napríklad aj obyvatelia Gabčíkova.
Za zmenu môže jazyková blízkosť
Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine sa na Slovensku spustila vlna solidarity. Na hraniciach pomáhali desiatky dobrovoľníkov, ľudia nosili jedlo, drogériu a oblečenie, niektorí utečencov ubytovali u seba doma.
Medzi utekajúcimi bola aj učiteľka angličtiny Líza. Zo Záporožia cestovala tri dni. V jednom kupé sa s ňou tlačilo 14 ľudí.
„Vedela som, že odídem, ale bála som sa. Mohla vtedy preletieť raketa, hrozilo ostreľovanie, napriek tomu som ušla. Na Ukrajine by som totiž nemohla realizovať svoje sny a ciele. Bola som však v strese z toho, že dlho neuvidím svoju mamu, babku, dedka,“ uviedla.
Na Slovensko odvtedy prišlo vyše pol milióna Ukrajincov. „Medzi utekajúcimi je veľa kvalifikovaných ľudí. Sú to sestričky, lekári, učitelia. Ak im poskytneme prácu a podporu, budú mať veľký prínos pre Slovensko. Aj Einstein, najslávnejší vedec, bol utečencom,“ povedal Sebastien Apatita z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.
Za zmenou nášho prístupu k utečencom z Ukrajiny vidia odborníci vzájomnú jazykovú a kultúrnu blízkosť.
Z iných kultúr máme strach
„Čo sa týka iných krajín sú Slováci zdržanlivejší, čo vyplýva z nepoznaného. Sú to kultúry, ktoré nie sú Slovákom blízke a z toho možno vyplýva strach,“ myslí si Martina Varholík, vedúca pobočky Medzinárodnej organizácie pre migráciu.
Slovensko patrí v poskytovaní pomoci v rámci Európskej únie medzi tých aktívnejších. Utečenci majú zabezpečené ubytovanie, jedlo i finančný príspevok.
Naďalej je však čo zlepšovať. „V poskytovaní rôznych služieb utečencom. Začínajúc od informačných služieb, informačné služby v rôznych jazykoch, nielen po slovensky, ale minimálne po anglicky. Kultúrni mediátori, sociálni pracovníci musia byť posilnení,“ myslí si Irina Adamová zo Slovenskej humanitnej rady.
O azyl na Slovensku tento rok zatiaľ požiadalo 256 cudzincov. Najviac z Ukrajiny, Maroka a Afganistanu. Udelený bol sedemnástim.
