Na hlavný obsah

Alan Turing, ktorý prelomil kód Enigmy, by oslávil 110 rokov

Britský matematik a logik zachránil život miliónom ľudí.

56-stranový rukou písaný poznámkový zošit britského priekopníka počítačov Alana Turinga
Na archívnej snímke z 19. marca 2015 v Hongkongu 56-stranový rukou písaný poznámkový zošit britského priekopníka počítačov Alana Turinga.
Foto: TASR/AP

Jeho genialita a znalosti nielen skrátili druhú svetovú vojnu o takmer 2 roky, ale aj zachránili život približne 21 miliónom ľudí. Alan Turing so svojím tímom kryptológov totiž vytvoril zariadenie schopné dešifrovať nastavenia Enigmy – šifrovacieho prístroja, ktorý požívala nemecká nacistická armáda na komunikáciu.

Britský matematik a logik, sa považuje tiež za otca modernej informatiky a umelej inteligencie.

Alan Turing sa narodil 23. júna 1912 v Londýne v rodine britského člena Indickej štátnej správy. Krátko po jeho narodení sa rodičia vrátili do Indie a výchovu budúceho priekopníka umelej inteligencie prenechali príbuzným a opatrovateľkám.

Po skončení strednej školy v Sherborne študoval matematiku na Cambridgeskej univerzite. Štúdium ukončil v roku 1934 a na univerzite sa stal odborným asistentom.   

V roku 1936 publikoval svoj zásadný vedecký článok „On Computable Numbers“ (O počítateľných číslach), v ktorom predstavil tzv. Turingov stroj, teoretický model počítačového automatu. Vypracoval tiež teóriu algoritmov, čím položil základy modernej informatiky a počítačových vied.

Doktorát z matematiky a logiky získal v roku 1938  na Princetonskej univerzite v americkom štáte New Jersey.  

Ešte v tom istom roku sa vrátil na Cambridgeskú univerzitu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny v roku 1939 odišiel na vojenské veliteľstvo Vládnej školy pre kódy a šifry (The Government Code and Cypher School) v Bletchley Parku v Buckinghamshire.

Tajná práca dešifrovania nemeckých správ

Už v roku 1940 Alan Turing spolu so svojimi spolupracovníkmi vytvoril dekódovací stroj známy ako Bombe, ktorý dokázal dešifrovať zakódované správy Enigmy.

V roku 1942 vedeli dešifrovatelia v Bletchley Parku na čele s Turingom rozlúštiť mesačne okolo 39 000 zachytených nemeckých správ. Toto množstvo postupne vzrástlo na približne 84 000 správ. Verejnosť sa však o jeho významnej, ale zároveň tajnej práci, dozvedela až v 70. rokoch minulého storočia.

Po druhej svetovej vojne sa Alan Turing vrátil k svojmu vedeckému výskumu. Zamestnal sa v Národnom fyzikálnom laboratóriu (National Physical Laboratory) v Londýne. Tam sa podieľal na vývoji a vzniku automatického počítacieho stroja ACE (Automatic Computing Engine).

Od roku 1948 pôsobil na univerzite v Manchestri, kde sa v roku 1949 stal zástupcom riaditeľa oddelenia počítačov. Pracoval na vývoji programovacieho systému pre Ferranti Mark I. Bol to prvý komerčne dostupný elektronický digitálny počítač na svete.

Alan Turing sa považuje za zakladateľa moderných kognitívnych vied. Bol jedným z prvých zástancov hypotézy, že ľudský mozog je z veľkej časti digitálny počítací stroj. Zároveň bol priekopníkom myšlienky umelej inteligencie.

Alan Turing na nedatovanej snímke britskej 50-librovej bankovky.
Na nedatovanej snímke Bank of England je podobizeň novej britskej 50-librovej bankovky, na ktorej je matematik Alan Turing. Foto: TASR
Foto: TASR

V roku 1950 navrhol postup, ktorý sa stal známy ako Turingov test. Jeho podstatou je tvrdenie, že za inteligentný môžeme stroj považovať vtedy, keď nie sme schopní jeho výstup, napríklad jeho odpovede na otázky,  odlíšiť od výstupov živého človeka. Od roku 1952 až do svojej smrti pracoval Alan Turing aj na tom, ako aplikovať matematické postupy v biológii.

Problémy pre sexuálnu orientáciu

Jeho osobný, ale aj vedecký život sa skomplikoval v roku 1952, keď vyšla najavo Turingova homosexuálna orientácia. Tá bola v tom čase v Spojenom kráľovstve trestná.

Významný vedec, ktorý síce výrazne pomohol svojej vlasti pri porazení nacistického Nemecka, dostal na výber medzi väzením alebo hormonálnou liečbou. Vybral si liečbu. Tá ho však postupne obmedzovala vo výskume.  

Alan Turing zomrel 7. júna 1954 na otravu kyanidom draselným. Ten si deň predtým vstrekol do jablka, ktoré sčasti zjedol.  

V roku 2009 sa britský premiér Gordon Brown menom vlády posmrtne ospravedlnil Turingovi za príkorie, ktoré mu bolo spôsobené pre jeho homosexualitu. V roku 2013 udelila britská kráľovná Alžbeta II. Alanovi Turingovi kráľovskú posmrtnú milosť.

O Turigovej práci na dešifrovaní správ Enigmy, pojednáva britský film z roku 2014 The Imitation Game (Kód Enigmy). Alana Turinga v ňom stvárnil Benedict Cumberbatch.

V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s potrétom Alana Turinga. Od roku 1966 sa tiež udeľuje Turingova cena, jedna z najvýznamnejších cien v oblasti informatiky.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet