Architekt holokaustu. Aj tak sa prezýva nemecký nacistický pohlavár Adolf Eichmann, ktorého v Izraeli popravili pred 60 rokmi.
Eichmann sa narodil 19. marca 1906 v Solingene v Porýní-Vestfálsku. Keď mal päť rokov, zomrela mu matka a s otcom a ďalšími 5 súrodencami sa presťahovali do rakúskeho Linzu. Priemyselnú školu nedokončil a po nej vystriedal viaceré zamestnania, až kým sa nezamestnal v istej americkej spolčonosti – Vacuum Oil Company – ako obchodný cestujúci. Píše o tom web holocaust.cz.
Neskôr, v 30. rokoch, pôsobil ako straník v NSDAP – Národnosocialistickej robotníckej strane Nemecka. Po tom, ako nacisti pripojili ku svojej ríši Rakúsko, mohol naplno prejaviť svoj organizačný talent.
Po vypuknutí vojny Eichmannov vplyv výrazne vzrástol a po zriadení Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti ho vymenovali za vedúceho presídľovacieho úradu Gestapa.
Zohral významnú úlohu pri vyháňaní Židov a Poliakov z poľských území, ktoré okupovala Nemecká ríša a pripravil systém masových deportácií Židov. V októbri 1940 osobne viedol deportáciu 6 500 Židov z Bádenska, Falcka a Sárska na územie vichystického Francúzska.
Dohodli sa vo Wansee
V januári 1942 sa konala vo Wansee na predmestí Berlína tajná konferencia, na ktorej sa 15 vrcholových nacistov vrátane Eichmanna a Himmlera dohodlo na organizácii „konečného riešenia židovskej otázky“ – holokaustu.
V Schutzstaffel (SS) sa mu taktiež darilo rásť, vypracoval sa až na obersturmbannführera – podplukovníka.
Eichmann sa stal hlavným organizátorom a logistickým vykonávateľom holokaustu. Vytvoril plán, ako zorganizovať a identifikovať židovské obyvateľstvo z celej okupovanej Európy a čo najrýchlejšie ho dopraviť do koncentračných táborov, najmä do poľského Auschwitz-Birkenau, uviedol server britannica.com.
Spravodlivosť ho dostihla
Po vojne, keď Nemecko padlo, začali spojenci stíhať nacistických pohlavárov. Eichmannovi sa však podarilo vyhýbať spravodlivosti po dlhé roky.
Na konci vojny, začiatkom mája 1945, sa mu podarilo dostať sa do poslednej bašty príslušníkov SS v tirolských horách v Rakúsku. V dedine Altaussee sa vydával za radového vojaka. Odtiaľ ako slobodník Adolf Barth zamieril do Nemecka, ale pri meste Ulm ho zadržala americká vojenská hliadka. Umiestnili ho do internačného tábora.
Z internačného tábora vo februári 1946 utiekol a ukryl sa približne 80 kilometrov od Hamburgu na vresoviskách zvaných Lüneburger Heide, kde ho brat jedného zo spoluväzňov zamestnal ako drevorubača. Takto vydržal žiť asi štyri roky.
Začiatkom roku 1950 nadviazal Eichmann spojenie s tajnou organizáciou veteránov SS Odessa a v máji toho istého roku ho cez Rakúsko prepašovali do Talianska. V Janove získal 1. júna 1950 utečenecký pas na meno Ricardo Klement. O 16 dní sa nalodil na parník Giovanni a zamieril do Buenos Aires.
V Argentíne vystriedal viacero zamestnaní – bol obchodným zástupcom, robil v práčovni aj na zajačej farme, alebo ako mechanik, či predák v závode firmy Mercedes-Benz na predmestí Buenos Aires.
Nerušene žil v Argentíne jedenásť rokov. Potom však prišiel 11. máj 1960. Vtedy ho uniesli agenti Mosadu – izraelskej tajnej služby. Pohlavára potom lietadlom premiestnili do Izraela, kde ho čakal ostro sledovaný súdny proces.
Izraelská vláda určitý čas popierala, že by mala v Eichmannovom únose prsty, pretože agenti Mosadu uskutočnili svoju operáciu na území cudzieho štátu a bez súhlasu či vedomia jeho predstaviteľov. Napokon sa k operácii priznala.
Odsúdili ho na smrť
V decembri 1961 prečítali sudcovia Eichmannovi 211-stránkový rozsudok. Vojnového zločinca uznali za vinného vo väčšine bodov obžaloby. Na trest smrti obesením ho odsúdili 15. decembra 1961.
Eichmann sa bránil, že bol „len úradníkom, ktorý plnil pokyny.“ Dôkazy proti nemu však hovorili o inom, a tak ho neminula poprava. Tú vykonali vo väznici Ayalon v izraelskom meste Ramia v noci z 31. mája na 1. júna 1962.
