Najnovší výskum Inštitútu pre štúdium žurnalistiky agentúry Reuters varuje, že čoraz viac ľudí sa vyhýba mediálnemu obsahu. Dôvera v novinársku prácu v mnohých krajinách klesá.
Tento trend je podľa odborníkov nebezpečný pre demokraciu. Varujú, že ľudia by vo voľbách mohli začať rozhodovať emotívne a nie na základe faktov a vedomostí. To otvára cestu populistom.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Jana Balková.
Príliš veľa negatívnych správ
Jeden mladý Brit pre štúdiu agentúry Reuters povedal, že sa zámerne vyhýba správam o politike, pretože sa pri nich cíti maličký. A nie je v tom sám. V Spojenom kráľovstve správy nečíta, nepozerá a nevyhľadáva takmer polovica populácie.
Sociológ médií Václav Štětka z Univerzity v anglickom Loughborough v tom vidí dve príčiny. Sociologická podľa neho súvisí so zvyšujúcou sa úlohou sociálnych médií a tým, že ľudia ich primárne využívajú na zábavu a kontakt a na spravodajstvo im zostáva menej času. Psychologickú majú na svedomí posledné roky negatívnych správ.
„Či už ide o pandémiu koronavírusu, klimatickú zmenu, ekonomickú recesiu a v posledných mesiacoch spravodajstvu dominuje vojna na Ukrajine. Prirodzenou reakciou na takmer neustály prúd negatívnych správ, ktoré v nás často vyvolávajú stres alebo úzkostné stavy, je vypnutie. Vedomá alebo nevedomá snaha zamedziť ich prístup,“ hovorí Štětka.
Médiá by mali ponúkať aj riešenia
Jedným z riešení by podľa neho bolo, ak by médiá v rámci spravodajstva o negatívnych udalostiach prinášali aj ich riešenia. Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc dopĺňa, že trend dlhodobého poklesu dôvery v médiá je celosvetový.
Štúdia agentúry Reuters podľa neho potvrdzuje, že do istej miery je to dôsledok polarizácie médií.
„Namiesto novinárov, ktorí overujú zdroje, hľadajú pravdu a ponúkajú viac pohľadov a sú nezávislí, sú na vzostupe média, ktoré ponúkajú jeden názor a nepracujú vždy profesionálne. Tento trend je ešte posilnený fungovaním sociálnych médií, ktoré dávajú na rovnakú úroveň falošné a pravdivé správy a vedú k zmätku,“ tvrdí Szalai.
Pre Slovensko vidí jedno z riešení. „Schváliť zákony, ktoré povedú k zvýšeniu transparentnosti médií, ale ktoré sú, žiaľ, zablokované v parlamente. Transparentnosť financovania médií je dôležitá práve pre zvýšenie dôveryhodnosti novinárov,“ myslí si.
Odborníci zhodne upozorňujú, že zmes vyhýbania sa správam a nedôvery v médiá má negatívne dôsledky na kvalitu demokracie. Demokratický systém totiž počíta s tým, že voliči budú informovaní o dianí doma aj vo svete a podľa toho budú voliť a následne kontrolovať svojich zástupcov.
