Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Futbal sa robí hlavou a hrá nohami, hovoril. Ladislav Kubala je velikánom Barcelony i Československa

Na Nou Campe mu postavili sochu.

Futbal sa robí hlavou a hrá nohami, hovoril. Ladislav Kubala je velikánom Barcelony i Československa
Na snímke futbalista Ladislav Kubala. Foto: ČTK/AP

Ladislav Kubala bol velikánom svetového, ale aj slovenského futbalu, hoci za reprezentáciu Československa odohral len šesť zápasov. Je doteraz jediným Slovákom, ktorý si zahral za prvý tím FC Barcelona. Absolútna legenda slovenského futbalu by v piatok (10. 6.) oslavovala 95. narodeniny.

Narodil sa 10. júna 1927 v Budapešti do slovensko-maďarskej rodiny. S futbalom začínal v Maďarsku, hral za Ferencváros Budapešť. V roku 1946 ho však fanúšikovia ŠK Bratislava, predchodcu súčasného Slovana, presvedčili, aby repatrioval na Slovensko a obliekal belasý dres. Píše o tom web bratislavského klubu.

Za dva roky si v drese ŠK Bratislava získal sympatie svojou hrou, výkonmi a vystupovaním, podotkol web. Opäť emigrovať ho donútil komunistický prevrat v Československu. Jeho dočasným domovom sa zasa stalo Maďarsko. Hral však aj v Taliansku za tím Pro Patria. V roku 1949 však emigroval do Španielska.

V Barcelone sa stal pojmom

Tam sa usadil v Katalánsku, upísal sa FC Barcelona. V klube sa zaradil medzi najväčšie legendy, jeho meno svieti na piedestáli medzi hráčmi ako Lionel Messi, Xavi Hernandez či Andrés Iniesta.

Za katalánsky veľkoklub hral v rokoch 1950 až 1961 a z pozície ofenzívneho stredopoliara nastrieľal 131 ligových gólov. Lepšími v tomto smere sú už len uruguajský ostrostrelec Luis Suárez, César Rodríguez a Lionel Messi.

„Hneď v prvej sezóne 1951/1952, ktorú Kubala celú odohral, sa podarilo FC Barcelona vyhrať päť pohárových súťaží, čo bolo až do obdobia trénera Pepa Guardiolu rekordom,“ pripomína web Slovana Bratislava.

V roku 1999 ho fanúšikovia Barcelony zvolili za najlepšieho hráča mužstva všetkých čias.

Z najcennejších domácich trofejí získal v drese Kataláncov štyri domáce tituly a päť národných pohárov, no reprezentačný futbal mu ako hráčovi žiaden veľký úspech nepriniesol, hoci reprezentoval ako jeden z mála futbalistov až tri krajiny. Najprv obliekal dres Maďarska v troch zápasoch, potom Československa a napokon Španielska.

Okrem barcelonského veľkoklubu si zahral aj za druhý tím z tohto mesta – Espanyol. V rokoch 1963 až 1965 jeho služby využíval mestský konkurent, jeho poslednými klubmi boli švajčiarsky FC Zürich a kanadský Toronto Falcons.

Mal aj zlato z olympiády

Koniec hráčskej kariéry znamenal začiatok trénerskej, posledné sezóny v Barcelone, Zürichu i v Toronte. Ako tréner viedol aj Cordóbu či v rokoch 1969 až 1980 španielske národné mužstvo, a to aj na majstrovstvách Európy 1980 a svetovom šampionáte 1978.

S mládežníckym tímom Španielska získal na domácej olympiáde v roku 1992 zlatú medailu. Na sklonku kariéry trénoval aj reprezentáciu Paraguaja.

Ako sám tvrdil, futbal je hra, ktorá sa robí hlavou a hrá nohami. Na jeho bohatú kariéru nezabudol ani Slovenský futbalový zväz, ktorý ho zaradil do Siene slávy slovenského futbalu. Pred barcelonským štadiónom Nou Camp stojí dokonca jeho socha.

Zomrel 17. mája 2002 v Barcelone.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Šport