Pred 130 rokmi, 18. júna 1892, sa v Prešove narodil národný umelec, spoluzakladateľ slovenského profesionálneho divadla, divadelný režisér, herec, dramatik, prekladateľ a pedagóg Janko Borodáč.
Borodáč bol povolaním učiteľ. Na pražskom konzervatóriu absolvoval dva roky štúdií herectva. Bol prvým Slovákom študujúcim herectvo v Prahe. Tu sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou Oľgou Országhovou-Borodáčovou.
Spolu prijali angažmán v Propagačnom súbore Slovenského národného divadla (SND), tzv. Marška (1921 až 1922, zájazdový súbor, ktorý propagoval vznik slovenského profesionálneho divadla, po prvej sezóne sa rozpadol).
Po zániku Maršky sa obaja vrátili do Bratislavy, ale SND nemalo peniaze na platy hercov. Mladá Országhová sa teda vrátila domov do Záturčia a Borodáč sa načas vrátil k povolaniu učiteľa v Sabinove.
Réžia prevýšila herectvo
Boli však do seba zaľúbení, a tak sa ešte v roku 1922 zosobášili vo Vrútkach. Spolu odišli do Sabinova, kde založili Dramatický krúžok Jána Palárika. Ten za dva roky naštudoval sedemnásť hier. V roku 1924 zavolal riaditeľ SND Oskar Nedbal Borodáčovcov naspäť do Bratislavy. Borodáč sa stal dramaturgom a umeleckým šéfom Činohry SND.
Dominantou Borodáčovej činnosti sa stala réžia, ktorá prevýšila herectvo. K rozvoju slovenského profesionálneho divadla pristupoval uvážlivo, inicioval štúdium herectva a vznik dramatického odboru na vtedajšej bratislavskej Hudobnej škole pre Slovensko.
Pôsobil aj v Košiciach
V roku 1945 zbavil nový intendant a riaditeľ SND Andrej Bagar Borodáča funkcie v divadle a poslal ho do Košíc budovať Východoslovenské národné divadlo. Tu sa zanietene pustil do obnovy vojnou zničeného divadla.
Cennejšie umelecké hodnoty rozporuplného obdobia rokov 1949 až 1956 zanechali predovšetkým Borodáčove zrelé košické inscenácie Čechovových Troch sestier a Gogoľovho Revízora. V Košiciach pôsobil spolu s manželkou osem rokov (1945 až 1953).
Po košickom období sa Janko Borodáč vrátil do Bratislavy, kde pôsobil ako stály hosťujúci režisér v SND. Významne zúročil svoje dlhoročné praktické skúsenosti v odbornej príprave budúcich divadelníkov na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pôsobil ako pedagóg a akademický funkcionár – dekan divadelnej fakulty VŠMU.
Janko Borodáč bol aj priekopníkom slovenskej rozhlasovej hry. S rozhlasom spolupracoval od roku 1926. Vydal režijnú knihu Tajovského Ženského zákona. Knižne vyšli aj jeho úpravy hier slovenských klasikov a výber článkov o divadelnej problematike. V roku 1957 vyšla o manželoch Borodáčovcoch monografia. Borodáč zomrel 18. februára 1964 v Bratislave vo veku 71 rokov.
