Lídri Srbska, Albánska a Severného Macedónska upustili od zvažovaného bojkotu stretnutia s vrcholnými predstaviteľmi krajín Európskej únie (EÚ) pri nadchádzajúcom samite v Bruseli.
Dôvodom ich možnej neúčasti mala byť pokračujúca bulharská blokáda prístupových rozhovorov EÚ so Skopje. Informovala o tom v stredu (22. 6.) agentúra DPA.
Spor o dejiny a národnú identitu
„Samitu EÚ sa zúčastníme,“ oznámil na twitteri albánsky premiér Edi Rama. Dodal, že Albánsko chce byť vypočuté vo veci „únosu“ svojej európskej perspektívy Bulharskom.
Sofia proti Severnému Macedónsku použila veto pre spor o dejiny, jazyk a národnú identitu. Keďže Únia začatie rozhovorov s oboma krajinami spojila, postihuje bulharské veto vo výsledku aj Tiranu.
„Nebude tam o nás veľa počuť, ale budeme žiadať, aby nás vypočuli o myšlienke nového európskeho politického spoločenstva, ktorú podporujeme, o otvorenom Balkáne, ktorý rozvíja ducha Európy, a o našom únose zo strany Bulharska, ktorý ho ničí,“ pokračoval Rama.
S účasťou podľa agentúry Tanjug nakoniec súhlasil aj srbský prezident Aleksandar Vučič. On aj albánsky premiér v samostatných vyhláseniach ešte v utorok (21. 6.) zvažovali, že štvrtkovú schôdzku predstaviteľov EÚ a západného Balkánu vynechajú.
Prezident Severného Macedónska Stevo Pendarovski v televíznom prejave odporučil predsedovi vlády Dimitarovi Kovačevskému, aby zostal doma.
Bosna a Hercegovina na ceste do EÚ
Samit v Bruseli sa má okrem iného zaoberať perspektívou členstva západobalkánskych štátov do EÚ. Okrem Srbska, Albánska a Severného Macedónska dostali pozvanie aj Bosna a Hercegovina, Kosovo a Čierna Hora. Šestica krajín sa nachádza v rôznych fázach integračného procesu.
Hneď po skončení tohto stretnutia sa začne riadny samit EÚ, kde budú členské štáty rozhodovať o udelení kandidátskeho štatútu Ukrajine a Moldavsku.
Slovinsko minulý týždeň oznámilo, že na samite plánuje navrhnúť to isté pre Bosnu a Hercegovinu, ktorá sa dlhodobo zmieta vo vnútornej kríze. Tá môže vyústiť do destabilizácie celého regiónu.
K návrhu Ľubľany sa pozitívne vyjadrilo niekoľko ďalších krajín EÚ, napríklad Chorvátsko.
