Politická situácia v Izraeli je dlhodobo komplikovaná. Nestabilný politický systém tohto štátu vyústil až do politickej krízy, ktorá trvá s prestávkami od roku 2018. S nástupom nového vedenia na čele s Naftalim Bennettom sa zdalo, že Izrael čaká stabilnejšie obdobie.
Avšak ani táto vláda nedokázala zotrvať pri moci dlhšie ako rok. Aké sú najdôležitejšie míľniky politického vývoja v Izraeli od roku 2018 až po súčasnosť?
Začiatok krízy
24. decembra 2018 – vládna koalícia premiéra Benjamina Netanjahua sa zhodla na rozpustení parlamentu. Krízu spôsobil zákon o výnimkách z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných Židov.
Odštartovala ju novembrová demisia ministra obrany Avigdora Liebermana, šéfa nacionalistickej sekulárnej strany Izrael je náš domov.
9. apríla 2019 – v predčasných parlamentných voľbách (ôsme predčasné v rade) vyhral, tretíkrát za sebou, Netanjahuov pravicový Likud pred centristickou koalíciou Modrá a biela niekdajšieho šéfa armádneho generálneho štábu Bennyho Ganca – obe formácie ale získali zhodných 35 mandátov.
29. mája 2019 – parlament rozhodol o svojom rozpustení po tom, čo sa Netanjahuovi nepodarilo zostaviť novú vládu. Dôvodom bol okrem iného spor medzi ultraortodoxnými a sekulárnymi nacionalistickými spojencami Likudu k zákonu o brannej povinnosti.
Ten zavádzal povinnú vojenskú službu aj pre členov ultraortodoxnej komunity. Šéf nacionalistickej sekulárnej strany Izrael je náš domov -Lieberman totiž za vstup do vlády požadoval jeho prijatie.
17. septembra 2019 – v ďalších predčasných voľbách vyhralo centristické zoskupenie Modrá a biela (33 mandátov) tesne pred pravicovým vládnucim Likudom (32 mandátov).
Prezident Reuven Rivlin požiadal 25. septembra premiéra Netanjahua, aby zostavil budúcu vládu, ten ale neuspel. Potom prezident požiadal 23. októbra o to isté šéfa Modrej a bielej Ganca, ani on ale nemal úspech.
Obvinenie Netanjahua
21. novembra 2019 – generálny prokurátor Avichaj Mandelblit obvinil Netanjahua z podvodu, zneužitia dôvery a podplácania. Premiér v reakcii uviedol, že neodstúpi, a obvinenie označil za pokus o prevrat.
11. decembra 2019 – poslancom sa nepodarilo nájsť budúceho premiéra, čím došlo k automatickému rozpusteniu parlamentu.
2. marca 2020 – ďalšie predčasné parlamentné voľby, tretie počas jedného roka, vyhrala vládnuca strana Likud (36 mandátov) pred zoskupením Modrá a Biela (33 mandátov), Likud ale nemal so spojencami v parlamente väčšinu.
20. apríla 2020 – premiér a šéf Likudu Netanjahu a jeho rival a šéf centristického zoskupenia Modrá a Biela Ganc podpísali dohodu o vytvorení krízovej koaličnej vlády. Mala ukončiť vyše roka trvajúci politický pat a vytvoriť kabinet počas pandémie covidu-19.
Netanjahu a Ganc sa v premiérskom kresle podľa dohody mali vystriedať, Ganc mal namiesto Netanjhaua do funkcie nastúpiť v októbri 2021.
17. mája 2020 – parlament schválil novú vládu národnej jednoty premiéra Netanjahua, ktorú tvoril jeho Likud a formácia Modrá a biela; Ganc sa stal ministrom obrany.
Netanjahu v parlamente spomenul aj možnú anexiu židovských osád na Západnom brehu Jordánu, čo bolo obsiahnuté v koaličnej dohode.
22. decembra 2020 – pre spory o rozpočet bol rozpustený parlament, krajina tak smerovala k voľbám.
Zmena po 12 rokoch
23. marca 2021 – predčasné voľby, štvrté za posledné dva roky, vyhrala vládnuca pravicová strana Likud pred centristickým zoskupením Ješ Atid Jaira Lapida.
6. apríla 2021 – Netanjahu bol poverený zostavením vlády, ale neuspel, 5. mája bol rovnakou úlohou poverený Lapid.
30. mája 2021 – líder izraelskej krajne pravicovej strany Pravica (Jamina) Naftali Bennett oznámil, že podporí opozičný návrh na vytvorenie vlády.
2. júna 2021 – líder opozície Jair Lapid oznámil prezidentovi Rivlinovi, že sa mu podarilo zostaviť vládnu koalíciu.
13. júna 2021 – parlament vyslovil dôveru novej koaličnej vláde Naftaliho Bennetta z nacionalistickej strany Jamina, čím sa skončilo 12-ročné obdobie, počas ktorého stál na čele kabinetu Netanjahu. Bennetta mal vo funkcii predsedu vlády v auguste 2023 vystriedať Lapid, šéf centristickej strany Ješ Atid.
V osemčlennej koalícii boli tri pravicové (Jamina, Izrael je náš domov a Nová nádej), dve centristické (Ješ Atid a Modrá a biela) a dve ľavicové strany (Strana práce a Merec).
Prvýkrát v histórii sa do vlády dostala aj arabská islamistická strana, Zjednotená arabská kandidátka (UAL, v hebrejčine Raam). Lapid sa stal ministrom zahraničia, Ganc zostal ministrom obrany a Lieberman zo strany Izrael je náš domov sa stal ministrom financií.
4. novembra 2021 – parlament schválil rozpočet na rok 2021, prvý za tri roky, a zabránil konaniu ďalších predčasných volieb. O deň neskôr schválil parlament aj rozpočet na rok 2022, a Bennettova vláda tak obstála v ďalšej zásadnej skúške.
Strata väčšiny v parlamente
6. apríla 2022 – koaličná vláda stratila väčšinu v parlamente, keď poslankyňa strany Jamina Idit Silmanová odmietla kabinet ďalej podporovať. Neskôr pohrozil ďalší vládny poslanec, že vládu nepodporí, a v máji prestala kabinet podporovať aj členka ľavicového Merecu Ghaida Rinavieová Zoabiová.
6. júna 2022 – vláde sa v parlamente nepodarilo presadiť obnovenie zákona, ktorý zabezpečuje právny rámec pre Izraelčanov žijúcich v osadách na palestínskom Západnom brehu Jordánu.
20. júna 2022 – Premiér Bennett a minister zahraničia Lapid sa dohodli, že nechajú parlament hlasovať o jeho rozpustení.
30. júna 2022 – parlament odhlasoval zákon o svojom rozpustení. Predčasné voľby – piate za predchádzajúce tri roky – budú 1. novembra, dovtedy povedie vládu terajší minister zahraničia Jair Lapid.