Rokovania o Balkáne, ktoré sú vo štvrtok (23. 6.) v Bruseli, sú do značnej miery poznačené aj stredajším (22. 6.) pádom bulharskej vlády. Tá vydržala pri moci iba pol roka, neustála hlasovanie o dôvere v parlamente.
Opozícia na čele s bývalým premiérom Bojkom Borisovom ju obviňuje zo zlyhaní v oblasti verejných financií a hospodárskej politiky. V pozadí hlasovania o dôvere kabinetu je však podľa odborníkov aj spor o rozšírenie Európskej únie.
Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktora RTVS Jana Balková.
Vyostrená situácia v Bulharsku
Tisíce priaznivcov zvrhnutého premiéra Kirila Petkova v Sofii skandovali „víťazstvo“. Aj napriek tomu, že ich hrdina prehral hlasovanie o dôvere vláde v parlamente. Jeho protikorupčná strana „Pokračujeme v zmene“ je však stále najsilnejšou frakciou. Sám Petkov pred poslancami povedal, že ešte nie je koniec.
„Je to malý krok na dlhej ceste k získaniu krajiny späť. Vy ste garantom, že po ďalších voľbách bude vyzerať inak a že bulharský ľud neovládnu hráči zo zákulisia,“ hovorí Petkov.
Proeurópska cesta Balkánu nevyhovuje Rusku
Koalícii zlomila väz najmä otvorenejšia politika k Severnému Macedónsku. Práve v čase, keď sa blížila dohoda o odblokovaní integrácie ďalších balkánskych krajín do Európskej únie.
Severné Macedónsko má kandidátsky status 17 rokov a dva roky čaká na začiatok prístupových rozhovorov. Tomu však bráni odmietavý postoj Bulharska.
Podľa analytika českého Inštitútu pre európsku politiku Europeum Žigu Faktora posledné týždne naznačovali, že Sofia je ochotná ustúpiť od svojho veta a stagnujúci proces rozširovania by dostal nový impulz. Pád vlády však podľa neho ukazuje odklon od jasne proeurópskej cesty. Turbulencie budú mať vplyv aj na ďalšie balkánske štáty.
„Utlmený proces rozširovania sa naviazal aj na to, že práve tie krajiny, ktoré už rokujú o svojom členstve, v poslednej dobe nevykazujú veľký progres. Verilo sa tomu, že akonáhle by sa otvorili prístupové rokovania pre Severné Macedónsko a Albánsko, naštartovalo by to napríklad progres v Čiernej Hore, prípadne možno nejaký i v Srbsku,“ vysvetľuje Faktor.
Dodáva, že politická nestabilita na Balkáne vyhovuje najmä proruským stranám, medzi ktoré patrí aj GERB expremiéra Borisova, no najmä samotnému Rusku, ktoré si tam chce udržať vplyv.
„Rusko dlhodobo vidí Balkán ako oblasť svojho záujmu a vplyvu a vždy napríklad s Bulharskom alebo Srbskom udržiavalo veľmi pozitívne vzťahy. Dá sa očakávať, že sa Rusko bude snažiť o to, aby sa tieto pozitívne vzťahy opäť navrátili,“ predpovedá člen českého Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Nové voľby v Bulharsku by mali byť na jeseň. Podľa analytika však situácia naznačuje, že pozícia Sofie voči Moskve bude po nich zrejme opäť jemnejšia.
