Francúzsky osvietenský filozof a spisovateľ Jean-Jacques Rousseau sa narodil pred 310 rokmi 28. júna 1712 vo švajčiarskej Ženeve, teda presne pred 310 rokmi. Je autorom významných filozofických a výchovných spisov, ako napríklad Emil, Spoločenská zmluva alebo O pôvode nerovnosti.
Rousseau študoval prírodné vedy, hudbu a filozofiu. Po príchode do Paríža neuspel v kariére hudobného skladateľa. Pripojil sa tak ku krúžku Diderota, Grimma, D’Alemberta a Holbacha ako spoluautor Encyklopédie, ktorá mala zhrnúť všetky dovtedajšie poznatky ľudstva.
Veda a umenie neprispeli k zlepšeniu mravov ľudstva
Dijonská akadémia v roku 1749 vypísala konkurz na riešenie témy, či veda a umenie prispeli k pokroku mravov. O tomto konkurze sa Rousseau dozvedel cestou z Paríža do štátneho väzenia za svojím priateľom Diderotom. Ten si odpykával svoj trest už tri mesiace za svoju materialistickú knihu, ktorá bola spálená a odsúdená.
Počas úmornej horúčavy si Rousseau odpočinul v tieni pod stromom. Počas driemot prišiel na vhodnú odpoveď na otázku daného konkurzu, tak píše vo svojich vyznaniach.
Odpoveď bola záporná. Ako priblížil v rozhovore Rádia Devín profesor Milan Zigo, v jeho názoroch ho podporil sám Diderot a odporučil mu napísať to tak, ako zamýšľal. V diele Rozprava o vedách a umeniach (1750) tvrdil, že vedy a umenia urobili ľudstvo roztopašným, slabým a milovníkom prepychu. Rozvoj umožňoval veci, bez ktorých by sa zaobišli.
Malo to priniesť úpadok, aký bol aj v starovekom Ríme. Modlil sa k Bohu, aby odňal osvetu a vrátil ich do čias blaženej nevedomosti. Tá iba rozptyľuje a rozmaznáva.
Kritizoval aj naďalej
Veľkú pozornosť vzbudil spisom O pôvode nerovnosti medzi ľuďmi (1753), v ktorom ostro vystúpil proti situácii v súdobej spoločnosti, ktorá bola v protiklade s ideálom „prírodného stavu“.
Po publikácii Spoločenskej zmluvy (1762) a pedagogického spisu Emil alebo o výchove (1762) Rousseauove knihy vo francúzskom parlamente spálili a vydali naňho zatykač. Rousseau ušiel do Holandska, kde obhajoval slobodu vierovyznania, a neskôr k Davidovi Humeovi do Anglicka.
Rousseau kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby, teda preceňovanie moci rozumu osvietencami. Požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu. V kontraste k tomu vyznieva informácia, že svoje tri deti dal hneď po narodení do sirotinca, čo v tom čase znamenalo takmer istý rozsudok smrti.
Staval sa skepticky ku kultúrnemu pokroku ľudstva. Základ štátu videl Rousseau v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. Dielo Rousseaua ovplyvnilo Veľkú francúzsku revolúciu v rokoch 1789 až 1799. Revolučné heslá sloboda, rovnosť, bratstvo majú rousseauovský pôvod.
Osamotený Rousseau sa v roku 1778 presťahoval na panstvo markíza de Girardina v Ermenonville blízko Paríža, kde 2. júla 1778 zomrel. Dožil sa 66 rokov.
